BLAME |l.s.| ✔

32. Chapter - Stay [Puppy]

Harry si možno myslel, že je všetko v poriadku, ale bolo to tak naozaj? Vážne by prešlo Louisa to, že videl jeho priateľa stojaceho bez nohavíc s dievčaťom, ktoré pred ním kľačalo a malo v ústach jeho penis?

Myslím, že nie.

Lenže Harry sa ospravedlnil, to bolo fajn, lenže stačilo to?

Hm, znova si myslím, že nie.

Louis sa možno snažil vyzerať v pohode, no vo vnútri bol zničený. Pred očami mal stále ten pohľad, ktorý sa mu naskytol po príchode do šatne.

Harry mal naozaj mozog v nohaviciach? Stačilo ho postrčiť a už zahodil všetko dôležité za hlavu a videl len roztiahnuté nohy? A bolo mu jedno o aké pohlavie ide?

Louis bol akoby navonok iný

a vo vnútri zas iný.

Bol ako klaun. Z vonku šťastný, no vo vnútri vedel, že sa len pretvaruje, aby robil ostatných šťastnými. Chcel vidieť ich úsmevy.

Lenže čo ak nevideli to, že on ten jeho úsmev len predstiera.

"Tak, sme doma," povedal do ticha Harry. Aj jeho zrazu opustila vtipná nálada, v ktorej si vždy menšieho chlapca doberal.

Louis bez slova prikývol a keď Harry zastavil na parkovisku pred bytovým komplexom, nečakal, pokým mu Harry otvorí dvere, jednoducho si ich otvoril a vyšiel z auta. Harry si vzal zo zadných kresiel pár papierov, zložiek a pracovnú tašku, ktorú vždy nosil do práce a až potom vystúpil.

"Ostaneš na noc?" spýtal sa Harry cestou ku vchodu. Chcel chytiť Louisa za ruku, ale videl v jeho výraze, že by to možno len zhoršil. A stále videl, že sú jeho oči červené a neprirodzene opuchnuté. Chcel sám sebe vraziť za to, že sa správal ako štetka. Bolo by to však až veľmi divné, keby si na ulici, pár schodov od vchodu, sám sebe vrazil. Možno neskôr pôžiada Louisa.

Louis mykol plecami, mierne zdvihol kútiky úst do úsmevu, keď mu Harry otvoril dvere a naznačil mu, aby vošiel prvý.

"Ostaň," zašepkal Harry a položil svoju veľkú dlaň na Louisov chrbát, tesne nad zadkom. Kývnutím hlavy pozdravil vrátnika a zastavili sa až pred dverami do výťahu. Louis jemne prstom stlačil gombík na privolanie a v tichosti sledovali číslice, ako sa postupne zmenšujú.

"Lou," prehovoril znova Harry.

Vošli do výťahu po tom, čo sa ozvalo tiché pípnutie a otovoril sa. Po tom, čo sa zatvoril, nastalo medzi párom ťaživé ticho.

"Babe, veď sme boli v pohode," povedal prosiacim hlasom Harry, pričom mal stále ruku na Louisovom chrbte. V druhej ruke držal pevne svoju tašku a papiere.

Louis stroho pokrútil hlavou a znova sledoval číslice, no tentoraz sa zväčšovali.

"Ospravedlnil som sa," povedal ticho Harry a naklonil sa k Louisovmu uchu, kde ho jemne pobozkal, na čo sa však chlapec so zamrnčaním odtiahol. "Čo sa deje?"

Louis na okamih zatvoril oči, aby sa upokojil.

"Vážne sa ma pýtaš, čo sa deje?"

"Áno? V aute sme vtipkovali a vyzeralo to tak, že ťa to prešlo."

Louis sa na neho konečne pozrel s prížmúrenými očami plnými zlosti. "Že ma to prešlo? ŽE MA TO KURVA PREŠLO?! Tá mrcha ti ho fajčila pár metrov odomňa a ty si myslíš, že ma to kurva prešlo?!"

Harry sa na neho pozeral s vytreštenými očami, mierne pootvorenými ústami a bol úplne prekvapený. Nečakal, že po tom, čo sa stalo v aute a ako vtipkovali, takto Louis vybuchne. Samozrejme, rozumel, že Louisovi prekážalo, že sa nechal uniesť hormónmi, ale toto prehnal, nie?