BLAME |l.s.| ✔

24. Chapter - You're like kid [Puppy]

Niall študoval Louisovu pokojnú tvár. Vôbec sa mu nepáčila jeho reakcia na slová znejúce z kučervcových úst. Hm, ani sa mu nečudoval, bolo zrejmé, že ani sám Harry tým slovám neverí, nie to ešte Louis. Lenže blondie už nevedel, čo robiť. Snažil sa, tak veľmi sa snažil zlepiť Louisa dohromady. Zobral ho na trávnik, kde si zakopali do lopty, no bolo zrejmé, že brunet len bezmyšlienkovito kope do predmetu gúľajúcom sa po zemi. Vzal ho do reštaurácie, kde si dali obaja pizzu, zatiaľ čo Niall zjedol celú, Louis zjedol len jeden trojuholník a viac sa jej nedotkol. Navštívili aj Liama, no to len všetko zhoršilo, pretože Liam si začal robiť srandu z toho, ako Harry naňho žmurkol na ihrisku. Neuvedomoval si, že tým Louisovi ubližuje. A tak opustili jeho byt, pričom sa Liam neprestal v jednom kuse ospravedlňovať.

Nakoniec však skončili u Louisa doma a sledovali televíziu, kde videli aj reklamu na charitu pre deti, v ktorej si zahrali všetci futbalisti.

Nakoniec sa však Niall rozhodol opustiť Louisa, ten si to ani nevšimol, a išiel po Harryho. No ako sa teraz pozeral na situáciu pred sebou, už ani neveril, že urobil dobre. Obaja sa bez slova na seba pozerali, akoby boli úplne cudzí ľudia.

Louis sa po tom, čo nevydržal Harryho uprený pohľad, pozrel na Nialla, ktorý držal kučeravca za lakeť, aby si to náhodou nerozmyslel a neutiekol.

"Prečo si ho sem priviedol?"

Blondie pregúľal očami. "Aby ti vypral ponožky... Bože, asi aby ste si to vyriešili, nie?!"

Teraz pre zmenu pregúlali očami Harry a Louis. "Nemáme čo riešiť," povedal Louis a s ľadovými očami sa pozrel späť do tých zelených.

Harrymu sa trochu zatočila hlava, nevedel však, či to bolo z množstva alkoholu, čo vypil, alebo z pohľadu tak ľahostajného, aký mu venoval práve Louis, osoba, ktorú miluje viac, ako svoju kariéru, rodinu... seba.

"Presne," dodal Harry, pretože sa Louisovi nechcel vtierať. Možno by sa aj ospravedlnil, lenže to by Louis nemohol vyzerať tak, že ho vôbec Harry nezaujíma. No na druhej strane, Louis mal obrovskú chuť kučeravca objať, rozplakať sa mu v náručí a dýchať jeho typickú vôňu tričiek.

Niall rozhodil rukami. "Obaja ste tak tupí, že je to až nemožné! Ste tu, spolu, namiesto toho, aby ste sa porozprávali ako normálni ľudia, ignorujete sa."

"No...," začal Louis a Harry v tom istom momente. Obaja sa na seba v momente pozreli a Harry nadvihol kútik úst, na čo sa Louis okamžite začervenal, a tak sa radšej vrátil pohľadom späť na Nialla.

"Kašlem na vás!" zvolal Niall, pustil Harryho ruku a pustil sa po chodbe k výťahu. Obaja chlapci ho sledovali, ešte si neuvedomovali, že Niall tu Harryho nechal... s Louisom. Lenže to bol Niallov plán, ak sa to nepodarí, už potom načisto stratil nádej, že sa to dá zachrániť. Už teraz si pripravoval prostriedky na to, aby znova poskladal Louisa do stavu, s ktorým sa dalo normálne rozprávať a užívať si život. Vôbec Stylesovi neveril, dúfal, že nechá jeho namyslenosť niekde v úzadí a neublíži malému brunetovi ešte viac.

"Ehm," odkašľal si Louis, ktorý si ako prvý uvedomil, že ostali sami. "Dobrú," zašomral a chystal sa zavrieť dvere, no Harry ho zastavil jeho veľkou rukou, ktorú položil na hladký, biely povrch dverí.

"Naozaj by sme sa mali porozprávať," povedal ticho, pričom uprene sledoval modré oči, ktoré sa rovnako pozerali do tých jeho.

Louis si povzdychol, no dvere neotvoril. "Nechcem a nemám sa s tebou o čom rozprávať."

"Lou," povedal ticho a Louisovi sa na okamih zastavilo srdce. "Prosím."

Na pár sekúmd zatvoril oči a predstavil si, ake riziká predstavuje vpustenie Harryho do jeho bytu, no nakoniec si povzdychol a otvoril dvere tak, aby mohol kučervec prejisť. Vošiel, ani sa nevyzul, a šiel rovno do obývačky, kde ostal obarene stáť. Vyzeralo to viac-menej ako u neho. Až na to, že namiesto fliaš alkoholu boli všade obaly od sladkostí, chipsov a vedrá od zmrzliny. Už vedel, ako Louis utlmuje jeho smútok.

Louis sa nesnažil byť ani trochu milý, keď sa posadil na pohovku, kúsok od Harryho, zakryl sa dekou, ktorá mu poskytovala teplo už niekoľko dní a do rúk si zobral vedro čokoládovej zmrzliny. Nespýtal sa Harryho, ako správny hosť, či si niečo dá. Ale na čo? Nemal dôvod byť k Harrymu milý.

"Nemyslíš, že by si sa mal sústrediť na mňa a nie na televíziu?" povedal Harry trochu opovážlivo.

Louis okamžite strelil po ňom pohľadom, s lyžicou, na ktorej mal zmrzlinu, v ruke. Prižmúril oči a nemohol uveriť tomu, čo práve počul.

"Uvedom si, Styles, nie celý svet sa točí okolo teba, tvojej rodiny alebo tvojej kariéry! Sú tu ľudia, ktorí majú tiež svoje životy a starosti! Sakra, Harry, prebuď sa," posledné slová Louis zašepkal a bojoval so slzami, ktoré sa drali na povrch. Už od prvého momentu vedel, že Harry je iný, no tak veľmi sa mýlil. Bol presne taký, ako všetci ľudia pracujúci v modelingu. Snažil sa ho zmeniť, no jeho snaha asi nestačila.

Harry sa na neho pozeral s pootvorenými ústami, pretože nečakal, že Louis na neho tak vybehne. Pozorne sledoval, ako lyžička došla až k jeho ústam a on ju objal svojimi ružovými perami.

"Prestaň na mňa zízať, Styles," zavrčal Louis.

Harry s úškrnom naďalej sledoval Louisov očarujúci profil. Aj keď nemal upravené vlasy, na tvári mal niekoľko dňové strnisko a mal oblečené jednoduché, vyťahané tričko, bol pre Harryho najkrajšia osoba pod slnkom.

"Prestaň," povedal znova Louis, no už sa na kučeravca aj pozrel. Sledoval jeho neupravené kučery, trochu sklené oči, čo pripisoval alkoholu, ktorý bol z neho aj cítiť.

"Aj ty zízaš."

"Ja ti to len vraciam."

"Si ako malý."

Na Louisovej tvári sa objavil malý náznak úsmevu, no nevyšiel na povrch tak, ako si to Harry predstavoval. Lenže ako si to predstavoval? Že sem príde, usmeje sa, zavtipkuje a všetko bude tak, ako pred tým? Tak, ako to bolo pred tým, než povedal to, že už Louisa nechce nikdy vidieť?

"Chýbal si mi," zašepkal Harry a už si myslel, že ho Louis nepočul, pretože sa otočil späť k televizii, no keď sa brunet prudko otočil a pozrel sa na kučeravca, vedel, že ho počul.

"Č-čo?"

Harry sa posunul bližšie k Louisovi, pričom sedel tak, že sa opieral rukou o opierku a sedel bokom k opierke pohovky, Jednu nohu mal položenú na podlahe, no druhú mal položenú na pohovke a jemne sa kolenom dotýkala vonkajšej strany Louisovho stehna. Aj cez hrubú prikrývku cítil teplo sálajúce z jeho tela.

"Chýbal si mi, Louis. Tak veľmi, že som si myslel, že sa zbláznim. Ed nevedel, ako mi pomôcť, stále som bol naliaty v alkohole. J-ja... prepáč mi to, Louis. Tak veľmi mi je to ľúto," hovoril tak ticho, že ho skoro Louis nepočul cez hlas moderátorky show v televizii.

Louis na okamih zatvoril oči, pretože by sa inak rozplakal. Tak veľmi chcel Harrymu prepáčiť, no nešlo to.

"Už ti viac nemôžem dôverovať Harry. Deň alebo dva po tom, čo si ma poslal dočerta, si bežal za tvojim ex a... to bolelo, Harry," povedal rovnako ticho Louis a po tvári mu skĺzla slza. Harry zdvihol ruku a po dlhých dňoch znova cítil jeho jemnú, bezchybnú pokožku pod svojim dotykom. Palcom zotrel slzu, no ruku nechal na jeho tvári a jemne hladil palcom jeho lícne kosti.

Kučeravec sa naklonil bližšie, na čo sa Louis chcel v šoku odtiahnuť, no Harryho ruka na jeho tvári mu to nedovolila.

"Chcem si znova získať tvoju dôveru..." zašepkal a opar alkoholu z jeho dychu sa dotkol Louisových pier. Niekomu by bolo z toho na zvracanie, no Louis cítil v tom isté vzrušenie. Po dlhej dobe znova cítil blízkosť Harryho tela.

"J-ja..."

"Lou..." prerušil ho Harry a naklonil sa tak blízko, až sa každým slovom dotýkal Louisových pier. "Milujem ťa."