Harry sa pozeral na dvere predajne Starbucks, cez ktoré vybehol do chladného decembrového vzduchu Louis, človek, o ktorom si myslel, že je jeho všetko.
No ako sa zdalo, tak nie.
Kučeravec sa odvrátil od dverí a pozrel sa na hrnček horucej čokolády so šľahačkou, ktorý si objednal po Louisovom odchode. Alebo úteku. Pre Harryho to bolo to isté.
Na jednej strane mu to bolo veľmi ľúto. Najradšej by vytiahol svoj čierny telefón a zavolal by tomu roztomilému stvoreniu.
No na druhej strane mu mal chuť vynadať len do tích najhorších a už nikdy viac ho nevidieť. Mal predsa na to dôvody!
Peter Styles bol výkonný riaditeľ firmy Penon Corpotation. Patril medzi najvplyvnejších a najbohatšch ľudí Anglicka a Harry mal zaujať jeho miesto po zhoršení zdravotného stavu či smrti. Lenže ako by mohol Harry zaujať jeho miesto, keby mal po boku niekoho, kto nevie nič o chode peňazí? Nevie nič o akciách a investíciách? To ho predsa učil otec od nepamäti.
Nájdi si niekoho, kto bude po tvojom boku, no budete ako jedna osoba.
Harry vtedy netušil, ako to jeho otec myslel. Hádal, že to bude o tom, aby si vybral pekné a múdre dievča. Nie aby si vybral chlapca, ktorý zarába kvôli šťastiu, z ktorého sa mu podarí vyťažiť gól. Nie chlapca, ktorého rodič pracuje pre Stylesovcov.
Média by Harryho rodinu a aj samotného kučeravca zožrali za živa. Harry si vedel predstaviť tie články, kde by spochybňovali Petra Stylesa a jeho moc. Jeho peniaze. Jeho úspech.
Síce Harry Louisa zbožňoval, možno ho aj ľúbil, cennejšia mu bola sláva, úspech a peniaze. Tak ho predsa vychovali a tak bolo jeho povinnosťou sa správať.
Harrymu pípol mobil položený vedľa hrnčeka so zeleným logom kaviarne. Zhlboka sa nadýchol a prešiel prstom po obrazovke bez toho, že by ho zdvihol z povrchu stola. V upozorneniach sa mu objavila ikonka malého twitter vtáčika. So zamračením otvoril upozornenie a čakal, pokým sa mu objaví, čo sa stalo.
Harry cítil zvláštny pocit v bruchu. Zvláštny tým zlým spôsobom. Na obrazovke mobilu sa mu otvoril tweet od Louisa Tomlinsona, ktorý napísal pred dvadsiatimi sekundami.
@Louis_Tomlinson: Am I a big mistake? Okay, @HarrySelyts you son of a bitch.
Harry zovrel ruky do pästí. Musí si liečiť svoje komplexy na sociálnej sieti, kde to budú všetci vidieť? pomyslel si nahnevane Harry. Nechcel reagovať na ten tweet, možno neskôr, teraz nemal náladu na hádanie cez sociálnu sieť. Už aj tak vedel, že zajtra bude ten tweet v každých novinách.
Pod dotykom prsta mu začal vybrovať mobil, na obrazovke s menom Tristan Davis. Kučeravec pregúľal očami, no hovor prial.
"Oh, Harry. Stalo sa niečo medzi tebou a Louisom Tomlinsonom?" vyhŕkol, ešte ho Harry ani nepozdravil.
Harry ostal chvíľu ticho. Bolo mu z toho, čo povedal tomu menšiemu chlapcovi, zle. Nechcel to tak povedať, ale ten chalan ho jednoducho vytočil! Nemal mu klamať.
"Hej," odpovedal jednoducho Harry.
"Hm, fajn, je mi jedno ako, ale to vyriešite. S Charliem, Louisovým manažérom, sme zariadili ďaľšie fotenie pre Vogue, pretože Happiness a Sadness malo veľký úspech," povedal s nadšením.
"Aj keby som chcel, tak to nejde. Otec by to nedovolil," povedal ľahostajne kučeravec a odpil si z čokolády.
Tristan ostal na chvíľu ticho, Harry vedel, že je zas ponorený v tom jeho tablete. "Bože Harry, čo si zase pohnojil?"
VOCÊ ESTÁ LENDO
BLAME |l.s.| ✔
FanficLáska je závislosť. Vášeň. Niekto, bez koho nedokážete žiť. Zabudneš na rozum a počúvaš len svoje srdce. Je ťažké nájsť cestu a nezamilovať sa... potom nežiješ svoj život. Ale musíš sa snažiť, lebo ak sa nasnažíš, nemôžeš žiť. Tak...
