Celou obývačkou sa ozýva náš smiech. “Si robíš srandu. ” smeje sa Ed. “Nie. Fakt, a ver tomu, že som sa smiala ako retardovany slon, veď vieš ten môj smiech. ” rozpravam Edovi príhodu čo sa mi stala v obchoďaku. “Presne viem, ktorý smiech. ” hovorí už trochu ukľudnený Ed. “No ako keby nie..... Veď má poznaš 17 rokov. ” pretočím očami. “Za týždeň to bude 17 rokov, mojko. ” nasadi svoj pohľad alà pomýlila sa, kočka. “No ok pán Vševed. ”zasmejem sa ale vyruší nás zvonček. Idem ku dverám keď ich otvorím stojí tam Luke na ktorého sa vrhnem a vlepim mu bozk na ústa. Keď sa odtiahnem vidím v jeho očiach slzy. Hneď sa zlaknem. “Čo sa deje láska? ” “Odchádzam. ” povie smutne. Viem o čom hovorí. Pred mesiacom mal vystúpenie v škole keďže je super hudobník a tam si ho vyhliadol lovec talentou a povedal že by mohol mať dobrú kariéru. Lenže to nevedel, že je z LA a povedal že musí ísť do LA.... Síce to už posledný mesiac medzi nami nebolo také ako na začiatku ale stále som ho aspoň kúsok milovala. “Kedy? ” opýtala som sa a už sa aj mne drali slzy na povrch. “Dnes. ” povie zronene. “Ideme s tebou. ” povie Ed a ten je tiež dosť smutný, pretože to boli dobrý kamaráti. “Tak poďte.” povie a my ideme do autá jeho otca, ktorý s ním ide do LA kôli tomu, že sú jeho rodičia rozvedený a on tam má prácu tak bude bývať u neho.
Na letisku
Celú cestu tu sme spomínali na pekné chvíle, ktoré sme strávili všetci traja spolu. “Ahoj láska... Nikdy na teba nezabudnem. Ale budeme si skypovať, jasné? ” smutne sa na mňa usmeje. “ Samozrejme. ” vtisnem mu bozk a on sa ide rozlúčiť s Edom. “Čaw bracho daj na ňu pozor. A do Londýna sa tak skoro nevratim kôli máme... Je z toho mimo a keďže je za mňa zodpovedný otec, ťažké.. ” ešte raz mu dam pusu a on už odchádza. Ed má vtiahne do svojho náručia a ja mu plačem do tričká. “Ššš... Kľud... Som s tebou. ” jeho slová má za každým upokoja. Ed má ťahá von z letiska a ideme k autu Lukovho otca, ktoré zveril Edovi pretože patrí Lukovej mame a Ed ním jazdil už veľa krát. Keď sadneme Ed pustí radio. Hneď ako ho pustí počujem slová s mojej obľúbenej pesničky.
I remember day you told me you're leavin'
I remember make-up running down your face
Presne vystihovala moju situáciu. Ed to chcel prepnuť ale potom ruku stiahol lebo vedel že je to moja obľúbená pesnička.
Doma
Tlačila som sa na Edovej hrudi a plakala, keď rodičia prišli. Nedokázala som im nič povedať tak im to vysvetlil Ed. Ako to dopovedal otec odišiel do kuchyne a vrátil sa so zmrzlinou a lyžicou a mama si sadla vedľa mňa a hladkala má po vlasoch.
