„Ahoj mami už ideme?"
„Áno nasadni"
Otca nemám zomrel pri auto havárii preto sa sťahujeme do menšieho domu kde bývala moja nebohá teta.
„Ako bolo v škole?"
„O ničom, už poďme"
„Tak fajn" mama naštartuje auto a vyrazíme, je to malé mestečko, ale dá sa povedať že je lepšie ako veľké mesto. Všetko je presťahované aj nábytok takže sa cítim ako doma len je to oveľa menšie. Ale je tu bazén, skvelé, aspoň niečo neviem na čo bol bazén mojej tete ale fajn. Tak zajtra je môj prvý deň v škole, predstavovať sa nemusím na šťastie. Lahnem si na postel a premýšľam aký bude prvý deň v novej škole. Bojím sa či zapôsobím, neviem či sa mi nebudú smiať lebo mám bledé vlasy úplne biele ako sneh. Mám to po tete a za to sa mi smejú sa mi, sú dlhé rovné ale biele. Nenávidím sa za to.
YOU ARE READING
Duša Vlka
FantasyEmber bola celkom normálne dievča. Až na jej vlasy za ktoré sa nenávidela. No zistila čo je skutočne zač. Je ohrozená, no komu sa môže zveriť? UPOZORNENIE! (toto je moja prvá kniha na mojom profile... neprešla úpravou a ani garamatickou opravou...)...