„Nechajte ma ísť"
„Ó dievčatko sa bojí" jedna mi schmatla vlasy druhá držala nožnice ostatné udržiavali kruh.
„Nie prosím" slzy mi stekajú po tvári ak toto robili aj Lii čudujem sa že to nepovedala rodičom čo im vôbec povedala?
„Aké má jemné vlásky, nehýb sa ak chceš mať rovný strih".
„Takéto vlasy som ešte nevidela sú ako-" Serafín na ňu skríkla.
„Hej potom sa nimi môžeš fascinovať keď ich cvakneš" pozriem sa na dievča držiace nožnice v ruke.
„Á to bolí" ťahá mi tak vlasy že je to ako pichanie ihlou do hlavy.
„Strihaj!"
„Ale len kúsok nie?"
„Čo ti šibe strihaj, minule si nemala s tým problémy koľko!" zavrčí na ňu Serafín.
„Daj sem urobím to sama!" vytrhne jej nožnice z ruky. Strihá ale nejde jej to má tupé nožnice.
„Do kelu!" všetky sa obrátia a pozerajú sa na profesora schovajú ma za seba a zahodia nožnice. Rýchlo si zoberiem tašku a ujdem. Stojím pri dverách domu, slzy mi tečú po tvári. Mama je na pracovnom pohovore a potom ide ku kamarátke strážiť jej deti. Celučičký deň až do druhej rána som sama doma. Mala som šťastie.
YOU ARE READING
Duša Vlka
FantasyEmber bola celkom normálne dievča. Až na jej vlasy za ktoré sa nenávidela. No zistila čo je skutočne zač. Je ohrozená, no komu sa môže zveriť? UPOZORNENIE! (toto je moja prvá kniha na mojom profile... neprešla úpravou a ani garamatickou opravou...)...
