KAPITOLA 29

2.4K 188 0
                                    

Prejde mi tou zvláštnou vecou po celom tele. Pozerá sa na obrazovku a povie.
„Ty máš ale divné bunky, také som ešte nevidel" zacítim ako sa mi napnú svaly a stiahnú, jemne sa snažím pohnúť nohou. Ide to pohla som ňou teraz už len ten správny moment. Tri dva jedna teraz!
Postavím sa a odskočím z lôžka, utekám ako o život, no možno mi oň aj ide. Bežím preč zájdem za roh a narazím do niekoho. Je to James, nehybne ležím na zemi. Zodvihne ma a beží so mnou preč. Naloží ma do auta a naštartuje, onedlho sme už ďaleko od nich. Zaparkuje a pozrie sa na mňa.
„Čo si tam robila?"
„Chytili ma!" poviem naštvane.
„Urobili ti niečo?" spýta sa s citom v hlase.
„Nie, ale ja" začala som plakať.
„Čo je Ember" pohladká ma po srsti.
„Ja som chcela nájsť svorku" sklopila som zrak. Je to moja potreba žiť vo svorke.
„Tak ju nájdeme" pousmeje sa na mňa a zaparkujeme hlboko v lese.
Vyskočím z auta na všetky štyri a prechádzame sa po lese až do neskorej noci.
„Je už strašne neskoro, mali by sme ísť" naraz začujem šuchotanie. Z kríkov výde vlk. Nezdá sa mi že by bol priateľský. Zavrčí a vrhne sa na mňa zaborím mu svoje tesáky do krku. Treskne ma o kmeň stromu a ja sa nevládzem postaviť. Sme moc ďaleko od auta. Vlk skočí na Jamesna. Bojuje s ním je dohryzaní. Postavím sa a vlka sotím z jeho tela. Doškriabem ho nikto mi nebude útočiť na-, na čo? moje šťastie moju spásu?. Ja ho ľúbim a nikomu nedovolím aby mu ublížili. Zahryzne sa tak silno že sa zapotáca a spadne na zem. Nehybne na nej leží.

Duša VlkaWhere stories live. Discover now