Ďakujem za Votes. Užite si časť. ♥
Honey?! Čo to kurva...
,,Ehm." odkašľal som si. ,,Ja sa ťa niečo pýtam, Louis." povedal už podráždenejšie. ,,Nie, vďaka." šepol som. ,,Na verejnosti sa nešeptá." povedal.
,,Vďaka, nechcem. Potrebujete ešte niečo?" spýtal som sa ho, a jemne zdvihol hlavu k tej jeho. ,,Drž tú hlavu dole." prikázal a ja som poslúchol.
Je nejaký divný. Na moju otázku už neodpovedal. Položil prázdny pohár na stôl. Nalial som mu do plna. ,,Ty ma chceš nebodaj opiť?" ,,Nie, Pán Styles." ,,Nemyslím si, Loueh."
Bože...začali sa mi potiť ruky. Cítil som, ako sa ma dotýka pohľadom. ,,Môžeš odísť."
Opustil som miestnosť. Šiel som ku mne do izby a zobral si mobil.
Liam: Kde si?
Liam: Kde do pekla trčíš?
Ja: Hey, Liam! Našiel som si dosť dobre platenú prácu. Mám bývanie, takže ostávaš sám. :D
Liam: Kde? Kde pracuješ? Nebodaj nie v tej reštaurácii, kde sa ti páči ten čašník.
Ja: Nepáčil sa mi. A..nie. Pracujem ako chyžný, pre jedného dosť bohatého bissnismana.
,,Louis, poď sem, prosím!" počul som Harryho chrapľavý hlas.
Prišiel som k nemu. Už bol hotový. Ožratý ako pijan. ,,Dones mi ešte jednu fľašu a pohár navyše!" bolo mi jasné, že je pre mňa. Ale pravidlo číslo 4 hovorilo za všetko.
Hľadal som fľašu whisky. Prešiel som celú kuchyňu.
,,Whisky už nie je, pane." zrak som držal radšej dole. Podišiel, dal ruku na moje rameno a povedal: ,,Tak ju choď kúpiť!" Otočil sa. Hlavu som jemne dvihol, keď som si bol istý, že to nevidí. Obzrel som si jeho vlasy, rozcuchané vlasy zapnuté v drdole.
***
Uvaril som špagety a nabral na tanier porciu pre kučeravca. ,,Večera, Pán Styles." povedal som, keď sa vracal z kúpeľne. Myslel som, že to je kúpeľňa.
,,Nie som hladný." povedal nervózne. ,,Potrebujete niečo?" ,,Keď budem niečo potrebovať, tak hádam sa viem ozvať sám." vykríkol na mňa.
Šiel mi na nervy s tým jeho urážaním. Najedol som sa v izbe, šiel umyť riad a keď som po schodoch šiel do svojej izby, videl som Harryho, ktorý sa rozprával s mladou babou.
Tmavé vlasy, vysoká a celkom sa k nemu hodila. ,,Čo čumíš?" spýtal sa. ,,Kto to je, Hazz?" opýtal sa ho. Hazz? To je akože jeho meno?
Nehodlal som zostať tam. Odišiel som do izby, prichystal budík na štvrť na šesť, osprchoval sa.
Vyšiel som z kúpeľne v uteráku omotanom okolo môjho pásu. ,,Tak ty nevieš, ako sa správať k cudzím ľuďom?" nastrašil ma Styles svojim vražedným pohľadom. Hneď potom si ma začal obzerať. Odvrátil zrak na moju posteľ. ,,Tak niekto si nepamätá pravidlá? Číslo 5 znie:
Bude poriadok, keď som doma.
Žiadne výnimky." povedal, keď zrakom ukázal na veci rozhádzané na pohodlnej manželskej posteli. Bol som zvyknutý na bordel. ,,Ospravedlňujem sa." tichšie som prehovoril a začal si veci upratovať.
Stále sa na mňa pozeral. ,,Môžem už spať? Zajtra skoro ráno vstávam." ,,Ešte sa prezleč! Hádam nebudeš spať v uteráku." ,,No nie, ale...môžem... Môžem sa prezliecť osa-osamote?" zakoktal som. Usmial sa. ,,Nemôžeš!'' začal sa strašne smiať. Nechápavo som sa na neho pozeral. Vybral som si zo skrine trenírky a šiel znova do kúpeľne.
V strede cesty ma Styles zastavil slovami: ,,Do kúpeľne sa chodí len raz.'' Je jebnutý, alebo čo? ,,Idem sa obliecť.'' ,,Tak sa obleč, Tomlinson!'' Neriskoval som vyhadzov, tak som si sadol na posteľ, uterákom zakrýval stále neodhalenú časť môjho tela. Natiahol som si svoje Calviny a ľahol do postele. Nespúšťal zo mňa oči. ,,Bolia ma ruky a potrebujem sa osprchovať.'' povedal, keď si jemne stláčal trochu červené päste.
Tak to nemyslí vážne. Ja ho nejdem umývať. ,,A čo mám pre vás urobiť?'' ,,Potrebujem pomôcť s vyzliekaním, napustením vody a umyť sa môžem aj sám, keď ti to tak vadí.'' povedal, keď som sa pozeral s nesúhlasom. ,,Nemôže ťa umyť tá kočka?'' šepol som veľmi potichu.
Zaviedol ma do svojej spálne, na ktorej ležala tá mladá tmavovláska. Nevyzerala veľmi spokojne. Vošli sme do kúpeľne. Postavil sa chrbtom odo mňa. ,,Nemusíš si zatvárať oči, Lou. Ako ma poslepiačky budeš vyzliekať?'' povedal. Vyzliekal som mu tričko a otvoril oči.
Tak ten má teda vypracovaný chrbát. Skoro mi pádla sánka. ,,Nerozplývaj sa toľko nado mnou.'' povedal, a ja som si všimol, že pred nami je zrkadlo, takže Styles si mohol všimnúť môjho výrazu. Začervenal som sa. Jeho boky obklopovali čerstvé modriny. Žeby niekde spadol? ,,Pokračuj! Som unavený.'' Presunul som sa k jeho džínsom.
Mierne som sa pri vyzliekaní dotkol svojimi studenými rukami jeho chrbta. Vtedy sa mierne vzpriamil, prudko a pomaly sa nadýchol, a potom vydýchol. ,,Povedal som vyzliecť. Zatiaľ žiadne dotyky, Louis.''
Bol rad na trenírky. ,,Tie už si dám dole sám.'' povedal, a mne odľahlo. ,,Pusti zatiaľ vaňu!'' urobil som to, čo povedal a chcel som opustil kúpeľňu. ,,Kde ideš tak skoro? Kto ma oblečie?''
Tak dosť! Provokuje ma!!!,,Máte tu slečnu, tá ako vidím, by sa toho rada ujala.'' snažil som sa povedať kľudným hlasom. ,,Ona nemôže!'' zdvihol hlas. Nepýtal som sa prečo, aj keď ma to zaujímalo. ,,Tak vás počkám v..'' ,,Zostaneš tu!'' skočil mi do reči.
Vyzliekol si trenírky, a ja som si rýchlo zakryl tvár svojimi rukami. Počul som, že si ľahol do vane. ,,V poriadku, už som vo vani.'' povedal a ukázal jamky, ktoré som nikdy predtým nespozoroval. ,,Povedz mi niečo o sebe.'' so zatvorenými očami mi povedal. Nebol to príkaz, skôr sa chcel len niečo o mne dozvedieť.
,,Takže, volám sa Louis William Tomlinson. Som jedináčik. Rodičia zahynuli pri páde lietadla. Ušiel som z domu a živil sa ako barman. Do teraz som býval v malej garsónke s Liamom, mojim najlepším kamarátom. A teraz som tu.'' hovoril som znudene. ,,Tiež som stratil rodičov.'' povedal trochu smutne, ale hneď potom nahodil vážnu tvár a povedal: ,,A ten tvoj kamarát, čo je zač?'' ,,To nemusíte vedieť.'' povedal som. ,,Je to hádam jeho súkromná vec.'' Styles sa usmial, keď som to povedal.
Začal si zmývať šampón zo svojich vlasov a potom aj namydlené telo. Postavil sa znova chrbtom odo mňa. Zobral osušku, obmotal ju okolo pásu a vyšiel z vane. Vzal ďalší uterák, ktorý si dal na hlavu. ,,Zabudol som si čisté trenírky. Dones mi jedny. Sú v druhom šuplíku pri okne.''
Šiel som teda po ne. Dievča už spalo. Keď som sa vrátil späť, zbadal som jeho zadok...
Dúfam, že sa vám ďalšia časť páčila. Ďakujem za Votes a Komenty. Love you all!! ♥
YOU ARE READING
You are my Maid, Louis! /sk ✔️
FanfictionLouis stratil rodičov, keď mal 15. Keď sa o neho ujali náhradní rodičia, ušiel z domu. Do 18 rokov pracoval niekde v baroch ako čašník. Neskôr sa rozhodol, že si nájde lepšiu prácu, za vyšší plat. Nájde prácu ako "chyžná" u jedného bohatého muža. ...