You are my Maid, Louis! /sk ✔️

16. Ja potrebujem teba!

Enjoy xx

Harryho tón hlasu, hovoriaci do telefónu bol tichý a veľmi pomalý, no ajtak som počul zrozumiteľne každé jedno jeho slovo. Bolo ticho krátko potom, ako som sa započuval. Prestal som dýchať. No nič viac som nepočul.

Rozvaľoval som sa na pohodlnej pohovke, pozoroval svoje spojené ruky a rozmýšľal. V mojom vrecku začal vibrovať a neskôr zvoniť telefón, a mne bolo jasné, kto mi volá.
Liam

Ešte predtým, ako som zdvihol hovor a telefón si dal k uchu, vošiel do obývačky zvedavo Harry, aby zistil, čí telefón to práve vydával zvuky hovoru.

Situáciu som okamžite využil. Bol som hrdý na svoj nápad a trochu som využil Liama...urobil som to s tým, že mu všetko budem musieť vysvetliť.

Môj plán bol jednoduchý. Harry vlastne nevedel čo odo mňa kto potrebuje.

,,Áno, Li?"

Po zdvihnutí som povedal a Hazz upriamil pozornosť a z dverí sa ani nepohol.

,,Čau! Potrebujem maličkosť.."

Liam zúfalo vyslovil a ja som mohol začať plán.

,,Akú maličkosť? Hovor! Som nedočkavý."

Popri týchto slovách som sa usmial a olízol si pery. Stylesa som si nevšímal, iba v ten moment, kedy sa snažil si ma nenápadne všímať. Robil som to, lebo včerajší večer si to u mňa dosral.

,, Totiž... Potrebujem požičať niekoľko stoviek."

,,Áno, ale niečo za niečo, cukrík."

Provokatívne som povedal, ale nie k Liamovi. Tá provokatívnosť patrila skôr Harrymu. Liam to samozrejme neriešil. Hocikedy sme si z takých pomenovaní robili JOKE.

Trošku pobavene som vzhliadol k Harrymu, jeho skrčenému nosu a jeho zúrivým očiam.

,,Ozaj, Lou? Si super! Kámo budem ti vďačný do konca života! Tak príď do mesta okolo piatej?"

,,Áno, pre teba všetko! Tak dnes o 5 v parku...Pa!"

Dohral som svoju hru a myslím, že sa podarila. Harry úplne stratil dych a bol mimo tento svet. Myšlienky ho úplne vyviedli z reality. Po hovore vošiel ku mne do miestnosti a šiel k veľkému sklenenému oknu, ktoré bolo pozdĺž celej steny.

Vstal som. Kroky sa mi samé k nemu ťahali a hnev potlačený vo mne vytváral stále nové a nové nápady.

,,Harry, mohol by som niečo?"

,,Hm?" neprestával sa pozerať von.

,,Keby som dostal výplatu už teraz... Naozaj potrebujem tie peniaze."

,,A na čo to konkrétne potrebuješ?" zvedavo sa opýtal a prekrížil si ruky na prsiach.

Stál som od neho asi 2 metre. Cítil som tú jeho zúrivosť úplne vo vnútri môjho tela.

,,Nejaké oblečenie. Nemám začo si nakúpiť nové veci." rýchlo som zo seba zosipal. Trápna lož, no v tej chvíli najlepšia, čo má napadla.

,,Ak potrebuješ oblečenie, šatňa s oblečením je na prízemí."

Do mačky! Už som dúfal vo výhru, ale on mi povie, že môžem použiť satňu?

,,Tak... potrebujete ma okolo piatej až ôsmej?"

,,Áno Louis! Máš mi byť k dispozícii 24 hodín denne."

,,To nie je v pravidlách."

,,Ale v zmluve áno." výrazne sa zaškeril a neprestával sa pozerať na vonkajší svet, zatiaľ čo som ja preskumával jeho obrys tváre.