You are my Maid, Louis! /sk ✔️

12. Kiežby si ma miloval tak strašne moc, ako ja teba!

Enjoy xx

Jeho dráždením ma nehorázne týral. Chcel som už cítiť jeho obrovský dick v sebe, aj keď som ten pocit ešte nikdy v svojom živote nezažil. ,,Harry, Fuck !" vzdychol som jeho meno.

,,Sklapni!" rozkázal a strelil mi rukou po pravej strane zadku. Preto som iba vzdychol a vtedy som ucítil znovu ten štipľavý pocit na pozadí.

,,Prestaň!" povedal rázne a prsty zas vrátil k mojej diere. Krúžil pomalými pohybmi a nečakane do mňa nasucho vnikol ukazováčkom. ,,Lubrikačný gél nepoznáš?" povedal som do výkriku. Tá bolesť prešla celým mojim telom a mne nebolo jedno, že som ho nepočúval. A preto som spravil tú najväčšiu chybu.

,,Tak ty nejdeš počúvať?"
,,Prepáč!"
,,Zmizni!"
,,Harry! Ja už budem dobrý." prosikal som.
,,Okamžite Zmizni!" dodal, keď si ľahol do vane.

Tak toto nie! Louis Tomlinson nie je sračka. Teraz pekne k nemu doklusá a vybozkáva z neho dušu. Potom sa nechá prefiknúť a nakoniec zaspí v jeho náručí!!!

Podišiel som k nemu, keď zatvoril oči a čakal na môj odchod. Nevzdal som sa a kľakol si ticho k jeho luxusnej vani.

,,Harry?"

Bol ticho. Nevšímal si ma, takže som to skúsil ešte raz ale s bozkom, ktorý som mu dal na jeho líco.

,,Harry?!"

Cukol sa, a tak sa bozk stratil v pare unikajúcej z vane plnej bublín.

,,Nechci ma rozčúliť ešte viac a choď preč!"
,,Nemôžem."
,,Musíš!"
,,Takú chybu neurobím, Harry!"

Dopovedal som a prilepil sa na jeho nežne a navlhčené vankúšiky. Sladká a pri tom kyslá chuť jeho pier mi spôsobovala v bruchu ten známi pocit nervozity. Onedlho sa stretli aj naše jazyky, bojujúce o nežnejšie a sladšie rany.

Uľavilo sa môjmu telu, keď spolupracoval. Dokonca ma aj ťahal smerom k sebe. A okamžite začali na mojich rukách vyskakovať zimomriavky, kým sa spájali naše hrude. Vošiel som do vane a ľahol bruchom na to jeho. Dotyky sme si zbesile rozdávali, rovnako ako vzdychy. Stlačením môjho zadku sa zo mňa zas vynoril vzdych, ktorý prekryla jeho poznámka:

,,Tvoj zadok by som šukal vo dne, vnoci."
,,Tak už začni!" prosil som.
,,Nemôžem..." dodal s menším sklamaním.

Ako to? Veď sa mu sám ponúkam a on Nemôže?! Nechápal som tomu...

,,Prečo, Hazz?"
,,Loui, Vážne choď preč! Celé to pokazíš!"

Moje naivné srdce sa znova objavilo a slzy sa mi z toho tlačili do mojich očí. No jeho zelené tiež nebojí 100 krát nadšené.

Vyšiel som teda z vane a schmatol najbližší uterák. Obmotal som si ho okolo pásu a pokúšal sa nevypustiť z očí znak smútku.

xxx

Ležal som v trenírkach už prázdny na posteli so založenými rukami pod hlavou prekríženými nohami. Urobil som sa sám nad predstavou, že si to s ním práve rozdávam. Pripomenula sa mi celá tá situácia v kúpeľni.

Najskôr som neveril, čo sa stalo a potom som na seba v duchu nadával. Dosral som to ja! Pretože:

1. Keby som bol ticho počas "predohry", už by som mohol spokojne ležať s jeho spermiami vo vnútri môjho tela.

2. Keby som naozaj konečne svoju nadržanosť krotil.

3. Keby som sa vykašľal na jeho príkazy a prinútil ho si to so mnou rozdať.

So spomienkami na udalosť spred 10 minút som pomaly zaspával. Posledná myšlienka patrila jemu. Najúžasnejšiemu a najkrajšiemu mužovi, ktorý ma pobozkal prvý. Do ktorého som úplne zamilovaný.

,,Louis..." počul som hlasy z neznámej miestnosti v jeho dome. Tá melódia mi bola známa, ale netušil som, kto to na mňa volá.
Vošiel som do tej miestnosti. Bola tmavá a tichá, no pritom svetlá a hlučná.
Uvidel som tam schody. Schody, ktoré mali zvláštny tvar. Neviedli ani hore, ani dole.
Bom som z toho zmätený a pritom som tomu všetkému chápal.
Kráčal som dopredu. Viedlo ma tam niečo, čo som chcel. Lepšie povedané niekto.

Vstal som na zvonenie budíka. Bol som zarazený tým snom. Nepochopil som jedinej situácii, ktorá sa udiala. A ani za boha som si nevedel spomenúť, za kým som chcel ísť. Vykašľal som sa na to a šiel som spravil to, čo bol mojou povinnosťou.
Urobiť raňajky.
Doniesť ich Harrymu.
Upratať.
Potom som už len mohol chillovať...no ešte predtým som si na seba zobral čierne tielko a teplákové kraťasy tesne nad kolená.

Rozhodol som sa, kým Harry spal, že budem pozorovať jeho kučery, ako sa váľajú po vankúši, jeho hrudník dvíhajúci sa v pomalom tempe dýchania a jeho telo prikryté bielou hebkou plachtou.

Odhodlal som sa spraviť niečo, čo by mi nahradilo včerajšiu chybu.

Veď prečo nevyužiť to, že spí?

Drobnými a tichými krokmi po špičkách som sa dostal k veľkej posteli. Nervozita prekračovala moje odhodlanie a trochu som zapochyboval. Nevedel som presne čo idem urobiť. Bol tvárou otočený ku mne stále so zatvorenými kukadlami.

Keď sa dotkla moja dlaň plachty na posteli, podišiel som už úplne. Pokúšal som si sadnúť na ňu a priblížiť sa k Sytylesovi. Dych sa mi stíšil a spomalil. Srdce mi šlo vyskočiť a ruky približujúce sa k nemu začínali naberať pohyb v podobe trasenia sa.

Preglgol som nasucho a so zavretými očami sa dotkol jeho odhaleného ramena. Moje studené ruky narazili na horúcu pokožku. Nevedel som, či je jeho telo teplejšie alebo moja ruka chladnejšia. Každopádne som bol rád, že som sa ho mohol zase chytiť. Môžem povedať, že ma to ukľudňovalo.

Spal a ďalej sa ozýval izbou tiché dýchanie. Chytil som jeho kučery a párkrát si ich pootočil medzi prsty s tichým šeptom:

,,Si krásny! Kiežby si ma miloval tak strašne moc, ako ja teba!"

Otočil sa na chrbát a prešiel si po vlasoch. Rukou sa tým pádom dotkol mojej. Tú si následne pritiahol k sebe ako dieťa svoju hračku, no nezobudil sa. Najskôr som sa zľakol.

Bol som uväznený a bál sa, čo bude robiť, ak sa zobudí a ja nestihnem z izby odísť.

Snažil som sa všelijako ruku vytiahnuť z jeho zajatia, no snaha bola márna. Nie, že by som nechcel tam tú ruku mať, ale nechcel som, aby o tom vedel.

,,Louis?" rozospato zakňučal nevediac, že som pri ňom.
,,Harry?" vrátil som mu "pozdrav" a on si to všetko asi uvedomil. Ruku mi zvrtol a ja som zapišťal bolesťou, keď ma v rýchlosti prehodil na chrbát a ocitol sa vysiac nado mnou.

.............................................

Však vám nevadí, že ešte nebol ten očakávaný moment? :) každopádne tu je ďalší diel. Budem rada za Votes a Komenty

Love u all ♥