You are my Maid, Louis! /sk ✔️

25. Harry nechaj ma, prosím! Už navždy...

Enjoy xx

Vedel tam, veďľa môjho tela s pohľadom do mojich očí. Mal som taký pocit, že táto noc nedopadne dobre. Nebál som sa. Možno iba vďaka množstvu pohárikov, ktoré prúdili v mojej krvi.

,,Zdá sa mi, že som ti položil otázku," dodal a priblížil sa.

Čo som mu mal povedať? Nie, Harry, len som vzdychal tvoje meno? Bolo by to celkom zvláštne. A už tak bolo očividné, že som ho tu chcel. Vzhľadom na môj stav ma Harry nechal. Po niekoľkých sekundách vstal a kráčal preč. Stavím sa, že to spravil len preto, v akom stave som. Stále som cítil vinu za to, že som vstúpil do toho baru. Za Kevina, ktorému som sa našťastie ubránil, ale... 

Zatvárali sa mi viečka.

,,Ja som neskončil, baby."

Netuším, kedy ani ako, ale znovu bol pri mne. Oči som netvoril. Následne bol môj krk obdarený bozkami. Trošičku som oči otvoril, aby som si všimol, že je naklonený nado mnou a rukami sa zapiera vedľa mojej hlavy. Ticho som vzdychol, akonáhle jeho jazyk zasiahol môj citlivý bod pod uchom.

Za krk som si ho potiahol bližšie k tvári a šepol som mu:

,,Prepáč."

Chytil moje ruky a dal mi ich nad hlavu. Pozrel sa mi priamo do mojich zatvárajúcich sa očí.

,,Si taká štetka, Louis,"

Vydýchol a strelil mi facku. Nevnímal som veľmi tú bolesť, ale to, ako som mu ublížil. Podviedol som ho, Nie úplne, ale... Slza z môjho oka sa pomaličky dostávala von a stále sme sa pozerali jeden na druhého. Vzal mi moje ruky a držal mi ich nad hlavou. V momente sa mi nálada mať sex zmenila na fakt nepríjemný pocit zo seba samého. Náhle ma silno začala bolieť hlava. Ako keby do vás niekto niečo tlačil a nepovolil. Zasičal som a od bolesti, privrel oči a chcel sa dostať z jeho zovretia.

,,Harry je mi zle.." pošepkal som.

,,Harry je mi zlee," posmešne napodobnil môj hlas a pokračoval: ,,ale ma to nezaujíma," znova ma udrel do tváre.

,,Harry prosím," vydýchol som zúfalo.

Dal si z tela dolu osušku a nahý na mňa úplne naľahol. Vôňa jeho kože po sprche bola veľmi výrazná a mne to nerobilo na žalúdok najlepšie, inokedy by som to určite ocenil.

,,Budem zvraciať..."

Snažil som sa postaviť. Nepustil ma. Priam zožieral môj krk jeho zubami. Možno sa o mňa aj obtieral, ale mne to bolo ukradnuté. Jediné, čo mi zvieralo myšlenky, bola bolesť hlavy a nevoľnosť. Zrejme som strácal vedomie, lebo čas ubiehal veľmi rýchlo. Neviem čo sa stalo, ale asi som na chvíľu zaspal, alebo omdlel. Harry mi spal na hrudi a ruky som mal pripútané k posteli. Vedľa na posteli bol maličký bičík, a až teraz som začínal pociťovať pálenie na mojich nohách, rukách a na hrudi, do ktorej práve dýchal Styles. Vankúš podo mnou bol od krvi. O niekoľko chvíľ, kým som pozrel na moje telo a snažil sa veľmi nechýbať, aby som ho nezobudil, som znovu omdlel.

xx

,,Pripravte izbu pre pacienta."

Hlas ženy ma prebudil. Neotvoril som oči. Tá známa vôňa čistého prostredia mi pripomenula len jediné miesto, kde sme sa mohli nachádzať. NEMOCNICA. Ležal som a počúval veľa hlasov. Niekto držal moju pravú ruku. Teraz som nevedel, či som chcel, aby to bol on. No neodvážil som sa pozrieť. V momente všetci odišli a moja ruka bola následne pustená. Cítil som sa sám. Už som ani oči otvoriť nechcel. Premýšľal som, čo ďalej. Sklamal som niekoho, koho milujem. No on mi ublížil.

Nevzdávaj sa, Tomlinson!

Ale to je ťažké...

xx

,,Lou?"
,,Lou noták."

Počul som plačlivý hlas. Otvoril som oči. Po takej dlhej dobe som otvoril svoje oči v nádeji, že to bol iba sen. Biele steny, biela posteľ, biela tvár Harryho. Jediné, čo malo inú farbu bolo moje telo pokryté krvavými ranami. Pípanie prístrojov ma neskutočne štvalo. Pohľad mal taký... Hmm, neviem ako to nazvem... Vystrašený? No možno. Pozrel som sa naňho. Bez jediného slova sme sa skenovali. Chcel som niečo povedať, ale naše hlasy sa prebili. Obaja sme chceli niečo povedať v rovnaký moment. Zasmiali sme sa.

,,Prepáč..."

Predbehol ma, kým som sa znova nadýchol a snažil niečo povedať.

,,Nechcel som ti ublížiť."

Povedal a stlačil mi ruku. Mal ju úplne studenú. Aj tak vyzeral. Bol chladný... Pohladil mi miesto na ruke, kde som mal ranu. Uhol som rukou a zasičal.

,,Harry, nechaj ma, prosím! Už navždy..."

Tú poslednú vetu som šepol. Zatvoril som oči a povzdychol som si. Vtedy mi z očí začali tiecť kvapky sĺz. Pustil mi dlaň. Do rúk chytil moju tvár, akoby ma chcel upokojiť. V momente som ich zase otvoril. Bol nado mnou naklonený a po tvári aj jemu stekala slza. Popotiahol si.

..................................................
Takže sa strašne ospravedlňujem, že to vychádza takmer po mesiaci, ale mala som problémy doma. Cez prázdniny to bude lepšie...

Trošku krátka časť I'M SORRY!

Love u all ❤