You are my Maid, Louis! /sk ✔️

Epilóg

Enjoy xx

O dva dni neskôr ma odviezli z nemocnice k nemu domov. Harryho som sa strašne bál, keď som sa mal k nemu vrátiť. Nakoniec to boli len povrchové rany, ale ja som poprosil doktorov, aby si ma tam nechali čo najdlhšie. Vyhováral som sa a vymýšľal si diagnózy len preto, aby som sa Harrymu už nemusel vraciať. To sa ale nepodarilo na až tak dlhú dobu, takže som bol zase tu. U neho. A bál som sa. Vyzeral hrozne. Jeho ruky boli obklopené reznými ranami. Trápi sa? Ale ja mu to neodpustím, aj keď to spravil v opitom stave. Toto vážne nie. Čo ak sa opije a urobí to znovu? Akonáhle som sa mu pozrel do očí, už som tam nevidel tú oporu a pochopenie, ktoré tam boli. Už nie.

,,L-Lou?" skúsil šepnúť, keď počul kroky v tichom dome.

Netušil, že som ho pár sekúnd sledoval. Zdalo sa, ako keby nevnímal nič. Vošiel som do obývačky, kde práve sedel. Sklopená tvár, cigarety v ruke a oči plné sĺz.

,,Ver mi, že som toto nechcel," odpovedal a snažil sa nahliadnuť do mojich očí.

Otočil som sa a šiel som si zbaliť veci. Každý krok po schodoch bol pomalší a pomalší. Bolelo ma to. Strašne to bolelo, ale psychicky. Rany ma už bolieť prestali ale čo tie rany na srdci? Možno mu dokážem odpustiť ak ho milujem, ale ja som tú lásku k nemu zrejme stratil a už nikdy to nebude tak, ako predtým. Miloval som ho tak veľmi, ale strach, ten je silnejší. Už som pri ňom nechcel ďalej zostať a žiť pri ňom bok po boku. Teraz ľutujem, že som sa zamiloval do svojho šéfa. Možno raz zaklopem na jeho dvere a odpustím mu to. Možno raz, keď na seba zabudneme, aby sme začali odznova. Bojím sa, že ma to bude moja nočná mora do konca života. Dobre. Možno mu verím, že to ľutuje a ja by som to možno aj nechal plavať, no ja už viac nemôžem. Strach bol vždy veľkou prekážkou môjho života. A asi to bude aj teraz.

Teraz len viem, že potrebujem novú prácu. Prácu, v ktorej mi pôjde o peniaze, nie o lásku. Prečo som dovolil srdcu, aby sa do neho zamiloval?

Veď som bol ľan obyčajná služka...

Love you all ❤️