You are my Maid, Louis! /sk ✔️

4. Spolupracuj a nebráň sa!

Som rada, že sa vám páči moja story ♥

Preplo mu už úplne? ,,No, Priateľom by som to nenazval." povedal som a pozrel sa na Stylesa. On len žmurkol tak, aby to nevideli a povedal: ,,No viete, Loui nie je zvyknutý rozprávať sa o nás. Predsa len, nikomu sme o tom ešte nepovedali." povedal a ja som sa snažil nerozčervenať. Môj prekvapený výraz som si nechal pre seba.

Ukázal mi, aby som si sadol k nemu. Vedľa neho z pravej strany sedel trošku prekvapený tmavý chalan. ,,Idem len pre to občerstvenie." povedal som s úsmevom a rýchlo šiel do kuchyne. Vodou z kohútika som si opláchol tvár.

Mňa z neho asi porazí! Nikomu sme o nás ešte nepovedali?! Asi má nejaké problémy s hlavou. Vzal som pripravené jedlo a vrátil sa späť. Položil som to na stôl a sadol si k Harrymu.

Naklonil som sa k jeho uchu a pošeptal som mu: ,,Čo to má znamenať?" on len ticho odpovedal: ,,Pravidlo číslo 4. Spolupracuj a nebráň sa!" dopovedal a letmo ma hryzol do ucha. Usmial som sa a tmavší povedal trošku nahnevane: ,,Nechajte si to napotom!"

Svoju ruku Styles obmotal okolo môjho pásu a začal ma hladiť po chrbte. Prešiel cezo mňa prúd. Mal som chuť sa k nemu pritúlil ale nemoho... Vlastne môžem! Harry sám povedal, že mám spolupracovať. Trochu som sa obával, ale napokon som položil hlavu na jeho rameno. Otočil sa a usmial.

,,Predstavím vás." spomenul si Styles. ,,Toto je Nick." ukázal na tmavšieho. ,,Toto je Ed." ukázal na druhého. ,,A toto je moja teta."

Potriasol som si s nimi rukou a vymenil úsmevy. Len od Nicka som dostal zamračený pohľad. Neviem, čo ho tak hnevalo. Stále sa na nás pozeral žiarlivo. Pár krát Stylesa chytil za koleno, ale on vždy uhol.

Keď som sa k slovu dostal ja, pri každej hláske, ktorú som povedal sa na mňa pozerali tie smaragdy. Niekedy ma aj chytil za stehno alebo ho hladil. Samozrejme som sa učinil aj ja. Vzal som mu ruku a prekrížil svoje prsty s tými jeho.

***

Konečne odišli. Boli tu asi 4 hodiny. Chceli niečo o mne vedieť, ale skoro vždy odpovedal za mňa Harry. Klamal. Hovoril, že sme sa spoznali na záchodoch na koncerte "našej" obľúbenej hudobnej skupiny. Už ani neviem, akú povedal, ale ani som ju nepoznal.

Chcel som, aby mi to všetko vysvetlil. Nie, že by mi to vadilo, ale chcel som vedieť prečo. ,,Môžem vedieť, čo to dnes malo znamenať?" spýtal som sa pokojne ale neisto. ,,Viedol si si dobre. " neodpovedal na moju otázku. No neskôr dodal: ,,Sprav mi čaj a príď do obývačky!"

Spravil som znova to, čo mi prikázal. Sadol som si oproti nemu a čakal. ,,Takže." nadýchol sa a pokračoval: ,,Nick a Ed sú mojimi priateľmi už od detstva. Raz mi Nick povedal, že je gay, a že ku mne cíti niečo viac a bla bla bla... Veď to poznáš." zachvel som sa a počúval ďalej.

,,Keď som mal 16, moji rodičia umreli a ja som sa kvôli tomu s Nickom viacej zblížil. Nachádzal som v ňom oporu. No od vtedy si myslí, že ho milujem a tak... Ale to nie je pravda." odmlčal sa na pár sekúnd. ,,Preto, keď prišiel, som nechcel aby si to viacej myslel, tak som z teba urobil môjho priateľa." dopovedal.

Ja som len ticho čumel na svoje spojené ruky. On sa postavil a odišiel.

Bolo to veľmi zaujímavé. Keď som spoznal Stylesa prvý krát, bol to bezcitný muž, ktorý bol strašne zákerný, ale teraz som spoznal citlivého, smutného a plachého mladíka, ktorý povedal niečo od srdca.

Chvíľu som ešte sedel na pohovke a rozmýšľal. Bolo už 7, tak som šiel spraviť večeru.

Pripravoval som si ingrediencie, keď vošiel do kuchyne Harryho asistent. ,,Ako ste to dokázali?" pýtal sa ma, keď napúšťal do pohára vodu. ,,Otvoriť konzervu je predsa ľahké." povedal som. ,,Nemyslím to, ale ako sa vám podarilo ho rozplakať. Ešte nikdy som ho takého nevidel."

,,Čože som spravil?" zvýšil som hlas a vyvalil oči. ,,Nemal som vám to povedať, trval na tom, ale musel som sa spýtať." povedal. ,,Ja netuším. Len ho asi dojala minulosť." ,,Pracujem s ním už nejeden rok a naozaj ešte nikdy sa takto nesprával." dopovedal a s pohárom v ruke odišiel z kuchyne.
Zavolal som Stylesa na večeru. ,,Louis, kde ideš?" spýtal sa ma, keď som s tanierom odchádzal. ,,Najesť sa." ,,Teba naučili, že sa je za stolom?" ,,Veď aj v spálni mám stôl." ,,Sadni si!"
Sadol som si oproti a začal jesť. ,,Dobrú chuť!" poprial som mu. Len kývol hlavou na znak poďakovania a na vidličku nabral špagety. ,,Je to naozaj dobré." polichotil mi, keď si dal do úst prvé sústo.

***

Kvapky vody padali na moje obnažené telo. Vyšiel som zo sprchy a prešiel mnou studený vánok. Poutieral som sa a obliekol moje obľúbené sivé trenírky. Osušil som si vlasy a umyl zuby. Vyšiel som z kúpeľne a rýchlo vbehol pod perinu, lebo som veľmi mrzol.

No super! Nemám nabíjačku. Tým pádom nemám ani budík.

Vyšiel som potichu zo spálne a snažil sa nájsť nabíjačku na telefón. Prešiel som Všetky izby okrem šéfovej. Trvalo mi to asi 2 hodiny, a to si teraz nerobím srandu. Vzdal som to a vrátil sa naspäť. Zatvoril som dvere a pomaly a potichu vliezol do postele. Počul som otvorenie dverí.

Svetlo bolo zhasnuté, a tak som nevedel, kto tam stál. No z obrysov som spoznal, že ide o Harryho. V bruchu som mal motýle. Moje oči som rýchlo zatvoril a tváril sa, že tvrdo spím.

Prišiel k mojej posteli, na ktorej bolo veľa voľného miesta. Sadol si, pohladil ma po vlasoch a potichúčky povedal: ,,Dobrú noc, Loueh!'' trochu som sa natiahol za rukou, ktorá z mojej hlavy pomaly schádzala, na znak toho, že chcem, aby zostal. Vrátil ruku na moju hlavu a prehrabával sa v mojich hnedých vlasoch. Rukou zišiel na tvár a tam ma takisto pohladil. Jemne som zdvihol kútik úst.

,,Viem, že nespíš.'' povedal do úsmevu. No ja som stále nechával zatvorené oči. ,,Zistil som to podľa tvojej červenej tváričky.'' dodal. Tým moja tvár očervenela ešte viac a môj tep sa rýchlo zvýšil. Ruku odtiahol a pomaly vstal z postele. Potichu kráčal k dverám a zvonka ich zatvoril.

Dúfam, že sa vám páčila táto časť. Ďalšiu pridám, ak tu bude aspoň 5 Votes :3 Áno!! Žobrem! :D