13:20
Volám sa Lucia-ale všetci ma volajú Lucy- a mám 14 rokov.Mám krátke čierne vlasy a čierne okuliare.Chodím do 8. ročníka a už poriadne dlho čakám na prázdniny(už čoskoro :)).Jediný predmet ktorý ma baví je telesná. A to z toho dôvodu že už 3 roky chodím na futbal.Som kapitánka družstva.No teraz sú tréningy oveľa nudnejšie,lebo trénujeme v nútri v telicvični.Vonku v lete je to lepšie.Pálivé slnko mi svieti do očí keď bežím po jasne zelenom trávniku...
,,Lucy,čo to furt píšeš?"
No ok už skončím musím ísť na obed ,jak sa zdá Lívia a Miška sú už hladné.Mimichodom to sú moje dve najlepšie kamošky.Neviem čo by som bez nich robila.
19:43
Bože môj! Zasa ma strápnil. Tak ho neznášam.Volá sa Miro.Je to môj spolužiak.Strápňuje ma odvtedy,čo som mu dala 2 góly.Najlepšiemu brankárovi školy.Od hanby sa skoro prepadol.
Stretla som ho pri skrinkách,cestou z jedálne.
,,Čaw Lucinka"
,,Nevolaj ma tak,lebo ti jednu vrazím."
,,Ale,ale ...pozor na ústa dobre?"
,,Ty mi nemusíš hovoriť na čo si mám dávať pozor"odsekla som.
,,Práve že ja som na to ten pravý."
,,Čo?"
,,Pozor!"
Ako náhle som sa pozrela do predu nič som už nevidela. No zacítila som na tvári obrovskú bolesť.Až neskôr som si uvedomila čo sa stalo. Narazila som otvorených dverí od skrinky.(OMG)Všade som počula smiech.Od hanby som očervenela.
"Lucy si v pohode?"ozval sa Líviin hlas.
,,Áno.....vlastne nie, musíme už ísť."precedila som pomedzi zuby.
,,Dobre zavolám Mišku je ešte v jedálni."
,,Ok ale ponáhľajte sa.Počkám vás pred školou."
,,Dobre."
Počkala som.Studený vietor mi strapatil vlasy ktoré som mala pokryté snehom.Neznášam zimu.
Som naobliekaná jak keby idem na Sibír.
Cestou domov sme sa zastavili v knižnici.Chodíme tam často.Máme to po ceste tak prečo to nevyužiť.Všetky tri bývame na jednej ulici.Je to malá ulička plná domov.
Teraz som doma a píšem si. Na úlohy nemám náladu. Aj tak ich neni veľa.
Počúvam pesničku 'Extra ordinary ' je to moja najlepšia lebo ma vystihuje.Ak dobre počujem, práve ide niekto do mojej izby.
,,Luca požičaj mi prachy."
,,Alex sem nemôžeš len tak vtrhnúť! Máš klopať. Koľko krát ti to mám ešte opakovať?"
,,Sorry teda....tak požičáš?"
,,A tie svoje si minul na čo? Zas na cigarety?"
,,To nech ťa netrápi,je to moja vec." odvrkol.
,,Koľko chceš?"
,,Stačí 5€ ."
,,Ok,ale zajtra mi to vrátiš.Aj s úrokmi ^_^."
,,Dobre,dobre....Bože."zabuchol.
Ach..je to môj starší brat.Prednedávnom mal 18 a myslí si že dospelosť z neho až srší.
No myslím že sa asi vrhnem na tie úlohy nech to už mám za sebou.
22:34
Uf.Konečne som sa doučila dejepis.Nejako mi to nešlo do hlavy.Pravdupovediac dejepis mi nikdy neišiel do hlavy.Chcela som si ešte kuknúť nejaký film ,ale z toho učenia som taká unavená že už ani nevidím.Tak dobrú noc.Ahojte ,toto je môj prvý príbeh tak neviem či sa vám to bude páčiť.Ale skúsila som to.Napíšte či mám pokračovať.Berem kľudne aj kritiku,chcem vedieť v čom sa mám zlepšiť a tak.