Nechcelo sa mi ísť domov.O pár hodín mal byť nový rok.A chcela som ho prežiť s kamarátmi a hlavne s Viou a Miškou.Ale nechcela som sa tam ani vrátiť.Keby nemám mozog tak by som tam asi ešte stála a bozkávala sa s Mirom.A chcela som to vôbec?Veď ho nrznášam.Alebo to len môj mozog si myslí?Ale nemôžem sa tam vrátiť.Cítila by som sa tam trápne.Najprv odídem a potom zasa prídem.
Zbadala som lavičku tak som si z nej odhrnula jemný prášok snehu a sadla si.Nebolo to najteplejšie ale dalo sa to vydržať.Aspoň si upracem myšlienky pomyslela som si.Sedela som tam a civela do blba.Pozrela som na hodinky.Bolo trištvrte na sedem.Čo budem päť hodín robiť sama vonku?
Mám ísť domov? Ach myslela som,že silvester bude krajší.Myšlienky sa mi len tak valili do hlavy.Vôbec ich neubúdalo a ani im nenapdlo sa upratať.
,,Čo si tak rýchlo zdrhla?"spýtal sa ktosi za mnou a ja som sa tak zľakla,že som až spadla z lavičky.Bože, toto sa môže naozaj stať len mne.Pozrela som sa na dotyčného.Áno bol to on.
,,Nerozprávaš sa so mnou?" spýtal sa znova.
,,Rozmýšľam," povedala som chladno, ,,rozmýšľam ,že prečo si zrazu taký milý.Už riadne dlho ma nenávidíš, strápňuješ ma kam sa pohnem,som ti len na smiech a 'zrazu' si ku mne taký...dobrý?"
,,Viem,že ťa to štve.Ja som ani taký nechcel byť.Raz mi kamarát navrhol,či si z teba nespravíme srandu.Ako pomsta za tie góly.Malo to byť len raz,ale nejako sa to zvrtlo a potom...začalo sa nám to páčiť.Ale uvedomil som si,že to nie som ja." povedal úprimne.
,,A že keď chcem byť magnet na baby nemôžem si z nich uťahovať." trochu sa pousmial a pozrel sa mi do očí.Akoby povedal prepáč. Musím uznať,že nie je vôbec škaredý.Modré oči a čierne vlasy.Ale nad týmto som nechcela premýšľať.Musela som ešte upratať posledné informácie. Myslím,že som mu verila.
,,Aha...a tou pusou si si to chcel vyžehliť." dokončila som akoby vetu za neho.
,,Nie,nie tak úplne."
,,Nechápem." povedala som a obočím som dala najovo, že chcem vysvetlenie.
,,To správanie pred Vianocami ...to bolo to 'vyžehlenie' jak si to nazvala. A to ostatné...bolo...proste som to tak cítil."vydral zo seba.
Nič som nepovedala len som sa usmiala.Zadívala som sa do tých modrých očí,do ktorých by som sa v tomto momente dívala do nekonečna.
,,Lucy? Vnímaš?" zamával mi rukou pred očami.
,,Áno,ale spracúvam." povedala som s úprimným smiechom ktorým som mu chcela dať najovo,že ten navrhovaný mier tak trochu príjmam.Pochopil.
Objali sme sa.
,,Tak teda mier?" zašepkal.
,,Mier."
,,Nejdeme sa ešte zabávať do vnútra?" navrhol.
,,Fajn."neviem ako som to mohla povedať,keď ešte pred chvíľou som si myslela ,že keď sa tam vrátim bude to trápne.
,,Vnútri už bola zábava naplno rozbehnutá.Už žiadne slaďáky,ale pesničky pri ktorých sa dalo aj vyblázniť.Pozrela som sa smerom k učitelskému stolu.Matikár to tam riadne rozbiehal.Začala som sa smiať.Miro sa nemusel ani pýtať.Keď sa pozrel tým smerom ktorým som sa pozerala ja pochopil.
,,Smiem prosiť?" Miro mi nastavil ruku a zaklipkal očami.
,,Tak fajn." odišli sme na parket.A poriadne sme sa vybláznili.Pesnička hrala už asi dvadsiata a zrazu všetci začali počítať: ,,Dvadsať,devätnásť,osemnásť,.......... desať,deväť,osem,sedem,šesť, päť,štyri,tri,dva,jedna,nuláá.Šťastný nový rok!"
Všade naokolo bola počuť len táto veta a zamilovaný sa bozkávali čo najvášnivejšie.Došli knám aj Via a Miška aj s Marekom a Aďom(spolužiaci).
Nechápavo sa na mňa pozreli,čo tu robím s Mirom, ale neriešlili a navzájom sme si popriali šťastný nový rok.
Zrazu Aďo pobozkal Mišku. Trochu som bola prekvapená ale dalo sa to čakať.Podľa mňa su zamilovaní do seba už dlho a konečne mali šancu si to vyjasniť :'D.Zrazu ma z mojich úvah niečo vyrušilo.Miro ma opäť pobozkal.V tom momente som neriešila ako sa asi tvária ostatní.Bol to krásne.Muselo to vyzerať komicky,ale keďže bol všade dosť rozruch tak to ani nikto neriešil.Ani väčšinu našej triedy som nevidela.Asi boli na druhom konci.A až potomto sa začala ozajstná zábava.:)
Domov som došla asi o pol druhej,takže keď už som si napísala všetko,čo som chcela, tak idem to ešte dospať.:)
