21:46
Ách...som stráášne unavená.Konečne piatok.Musím dospať celý týždeň.Oči sa mi síce zatvárajú,ale dnešok si napíšem.Splnila som Vii ten sľub.Takže začnem.
Škola celkom ušla.V piatok mávame len päť hodín.Ale idem teda k hlavnej veci,prečo som sa vlastne rozhodla napísať si.
Miro ma čakal,jak sme sa dohodli.Ešte ma nezbadal,tak som zastavila.Bože! O čom sa budeme roprávať?Prečo s ním vlastne idem?
Pomyslela som si.Keby som Vii nedal ten sľub...
,,No dobre už sa ukľudni." povedala som si pre seba aby ma okoloidúci nepočuli a vykročila som vpred.
,,Ahoj." pozdravil ma a nasadil široký úsmev.
,,Ahoj." odzdravila som.
Nastalo trápne ticho.Do riti! Mysli,rýchlo povedz niečo!
Ozývalo sa v mojej hlave.
,,Kam pôjdeme?" spýtala som sa...och...horšia otázka už ani neexistuje.Najradšej by som sa vyfackala.Ale aspoň sa snažím niečo povedať.Narozdiel od neho.
,,Rozmýšlal som nad tým...čo tak do cukrárne?"navrhol.
,,Ok tak do cukrárne." prikývla som a vyrazili ame smerom k prechodu.
,,Takže kým pôjdeme cestou ti dám desať otázok a ty musíš pravdivo odpovedať.Chcem o tebe vedieť niečo viac.Potom sa zasa ty môžeš spýtať mňa.Platí?" zaklipkal očami ako keby mal nad hlavou svätožiaru.
,,Dobre." povedala som a modlila nech to nie sú blbé otázky.
,,Tak prvá: Aké je tvoje najlepšie jedlo?"
,, Špagety s kečupom a so syrom."uf jedna otázka za mnou....docela normálna.
,,Druhá: Máš radšej zimu alebo leto?"
,,Milujem leto."odpovedala som a zasnívala sa do tých krásnych dní a úžasných táborov.
,,Tretia: Aká je tvoja najlepšia farba?"
,,Zelená.Pripomína mi všetko s prírodou...mám rada prírodu."
,,Štvrtá." chvíľu rozmýšľal a potom dodal:,,Páčia sa ti viac blonďáci alebo tmavovlasí?"táto otázka ma trochu zaskočila...ale dohodli sme sa, že budem odpovedať pravdivo.
,,Tmavovlasí." povedala som a pozrela som sa naňho.Naše pohľady sa stretli.Zaboril sa mi do očí akoby sa chcel uistiť či hovorím pravdu.Rýchlo som odvrátila zrak.
,,Piata:Akej farby oči by si chcela keby si môžeš vybrať?"
,,Zelenomodré.Určite by som si nenechala hnedé.Hnedé má každý druhý človek a nie sú ničím zaujímavé."
,,Podľa mňa máš krásne oči.No a čo,že sú hnedé.Máš originálne pekné oči."povedal na rovinu a ja som skoro dostala infarkt.Toto mi ešte nikto nepovedal.Ja a pekné oči?Čo mám na to povedať...rýchlo hovor....ale čo?!?!
Môj mozog mi vôbec nepomáhal a ešte sa aj hádal sám so sebou.
,,Ďakujem." usmiala som sa naňho.Aj on sa usmial. Uvedomila som si aký má pekný úsmev.A v tých očiach som sa začala(nieprvýkrát) topiť.
,,Tak a sme tu." vyrušil ma z myšlienok.
,,Nech sa páči." džentlmentsky mi otvoril dvere a ukázal rukou aby som vošla.
Sadli sme si pri stôl vzadu pri stene.
Bolo to tam pekné a tiché.Všetci okolo popíjali kávu alebo jedli malý zákusok.Bolo tam viac zaľúbených párov ,ale aj skupinka dievčat,ktoré si boli asi sadnúť na kávičku po nákupoch :).
,,Čo si objednáte?" spýtal sa nás vysoký chudý čašník.
Pozrela som sa do ponuky.
,,Kokosovú roládu s čokoládovou polevou."
,,Ja si dám zmrzlinový pohár s jahodami."povedal.
Takže asi má rád jahody.Pomyslela som si.Čašník odišiel a uprel pohľad na mňa.
,,Šiesta:Povedz úprimne,si rada ,že si tu so mnou?"
pokračoval s otázkami.Zasa taká otázka.Čo nemá normálnejšie?Ach.
,,Úprimne,áno."
,,Siedma:Kedy máš narodeniny?"
,,23.mája."
,,Ôsma:Aký predmet v škole ťa najviac baví?"konečne zasa normálne otázky.
,,Slovenčina a telesná."
,,Nech sa páči." prišiel čašník a položil na stôl to čo sme si objednali.
,,Máš radšej tenisky alebo baleríny?"
,,Ďalšia? Šak mi daj trochu vydýchnuť."zasmiala som sa.Asi aj jeho to trochu pobavilo no stále čakal odpoveď.
,,Dobre,dobre ... rozhodne tenisky."
Zasa bolo chvíľu ticho.Tak som začala jesť.Tá poleva bola fakt dobrá.Prečo sa ešte nepýta? Asi je už hladný.Alebo mi dal vydýchnuť keďže som ho na to upozornila.Ups.Dúfam,že sa neurazil.
Zasa nával myšlienok.Vždy keď ostane ticho.
,,Posledná......mala si už nieledy frajera?"
To čo bolo zas za otázku?
,,To je súkromné.Ani ja sa ťa také nebudem pýtať. Sľubujem."
,,Povedala si,že budeš odpovedať pravdivo." posmešne sa uškrnul.
,,Ale no ták..."jeho pohľadu sa nedalo zabrániť.
,,Nie nemala." odpovedala som bezcitne a sklonila som hlavu k jedlu.
Neviem ako sa tváril,ale ani ma to nezaujímalo.Zasa bolo ticho.Ja už som dojedla a jak sa zdalilo aj on.
,,Zaplatím a môžeme ísť?"spýtal sa.
,,Áno." povedala som aj keď sa mi nechcelo ísť do tej zimy,ale už som bola aj trochu unavená.
,,Ďakujem...mohla som si to zaplatiť aj sama."
,,Nie,ja som ťa pozval." usmial sa na mňa.
Obliekla som si vetrovku a vyšli sme.
Ulica bola tmavá.
,,Pôjdem ťa odprevadiť."povedal.
,,Ďakujem."
,,Za málo....a inak..môžeš sa pýtať.Si na rade."
,,Dobre tak prvá:Aká je tvoja najlepšie farba?"
,,Modrá."
,,Druhá:Máš radšej slané jedlo alebo sladké?"
,,Asi slané."
,,Čo je tvoj najlepší koníček?Okrem futbalu."
,,Rád píšem básne."
Čo? On a básne? To by som naňho nikdy nepovedala.Dobre nebudem zdržiavať.
,,Tretia:Čo sa ti viac páči západ slnka alebo východ?"
,,Západ." no,to sa dalo čakať.To väčšine ľuďom.
,,Štvrtá:Písal si už niekedy aj nejakú zamilovanú báseň?"niežeby ma to zaujímalo,len mu vraciam tie zákerné otázky.
,,Áno písal." odpovedal zamyslene.
,,Keďže sme už skoro pri mojom dome,tak ti dám už asi len dve posledné."
,,Na čo teraz myslíš?" je to divné.. .ale je to otázka no nie?
,,Na to akú otázku sa ma opýtaš."
Hmm.Docela dobrá odpoveď.
Zastavili sme.Stáli sme pred našou bránou.
,,Tak posledná otázka." nadýchla som sa a rozmýšlaľa,čo sa opýtam.
,,To s tými očami si myslel naozaj úprimne?"
,,Celkom vážne." pousmial sa a zostalo ticho.Naše pohľady sa opäť stretli.
Len sme tam tak stáli a pozerali na seba.Je fakt pekný.Povedalo dačo v mojom mozgu.Jeho oči sa začali ku mne približovať.Pritisol sa bližšie ku mne.Naše nosy sa takmer dotýkali.
Pozrel mi na pery.Vedela som na čo myslí.Ale nebránila som sa.Začal sa nakláňať a ja tiež.Naše pery sa dotkli.
Zavrela som oči.Nechala som sa viesť ním.Bolo to úžasné.V tej chvíli som nechcela nič iné.Len tam tak stáť v tej zime a zohrievať sa bozkom.
Pomaly sme sa odpojili a pozrel mi do očí.
,,Už musím ísť." zašepkala som a objala som ho.
,,Ďakujem." aj on mi zašepkal do vlasov.
Otvorila som bránua usmiala som sa naňho.Aj on sa usmial.
Zakývala som a zavrela bránu.
Áno bolo to pekné.Ale teraz mám pocit ,že umrem od únavy. Takže idem spať.Dobrú noc...
Viem,že to nie je nič moc,ale snažím sa.Prosím naďalej dávajte hviezdičky a komentáre a kľudne aj kritiku.Za každú radu budem veľmi rada.
Sandie
