Môj otec v modrom

Prečo?

"Čo tááák... Lorenzo!" prehlásil Mikey. "Vieš je tu menší háčik, Lorenzo je chlapčenské meno a dieťa nieje chlapec." zamudroval génius. Leonardo pozrel na svojho brata s neveriacim výrazom "Donnie? Ako si na to prišiel." "Leo stačí sa pozrieť pozornejšie a všimneš si to." "Mia!" vykríkol Mikey. Leo  s Raphom sa naňho nechápavo pozreli. "Bude sa volať Mia. " povedal ešte raz aby to vysvetlil svojím bratom. "To neznie zle."  uznal Leo, "tak čo Mia, môže byť?" prihovoril sa dieťaťu, ktoré mu stále spalo na rukách aj po tom rámuse okolo neho.

"Chalani, mali by sme si ísť ľahnúť. Ako poznám Triesku tak o ôsmej máme cvičenie a už je pol jednej." povedal a išiel do svojej izby. Miu položil na svoju posteľ a akolo nej dal vankúše keby sa náhodou prekotúľala. Pootvoril dvere od izby a išiel do "skladu" kde mali všetky haraburdy. Takmer zabudol koľko tu bolo somarín, staré komiksy, noviny, zlomený skateboard ktorý Mikey odmietol vyhodiť pretože bol jeho prvý, jeho plagáty Vesmírnych hrdinov, až na koniec našiel čo hľadal - detskú postieľku a krabicu s  plyšákmi na ktorej bol položený návod na postavenie postieľky, ktorý zrejme bude potrebovať. Vzal ich a po tichu išiel do svojej izby, Mia stále spala. Položil veci na zem a otvoril krabicu s plyšákmi. Zobral do ruky hnedého medved'a ktorý kedysi patril Raphovi, pousmial sa stále si živo pamätal ako sa hrávali na doskové hry a vždy vyhral Donnie čo sa samozrejme nepáčilo Mikeymu takže vždy žiadal odvetu a aj tak to dopadlo rovnako a on s Raphom sa stále na tom smiali.

Zo spomínania ho prebudila Mia. Leo sa na ňu pozrel, stále spala, len sa pretočila na brucho. Rozhodol sa že sa pustí do stavania detskej postieľky a položil plyšáka do krabice.

***

O pol hodinu stál  pyšne pred postieľkou a dúfal, že bude pevne stáť.  Preložil Miu do postieľky a prikryl ju, bola jedna hodina ráno, a on sa stále obával zaspať. Po skúsenosti zo včerajška už nikdy nechcel zavrieť oči, nechcel to znova vidieť.

Stál uprostred  kruhu okolo ktorého plapotal  oheň. Pozeral sa na  škody, horiace budovy, mŕtve telá, a vysoké hnedovlasé dievča ktoré  sa snažilo odviezť päť detí od osoby v kovovom brnení - Trhača. "Bežte!" zakričala na deti a rozbehla sa ku modrému autu. Otvorila dvere a nechala deti doň nastúpiť. "Chod'!" zakričala na vodiča a rozbehla sa ku  mužovi  v maskáčoch , sklonila nad ním. Trhač k nej išiel veľmi rýchlo a ticho zdvihol ruku na ktorej mal tekko-kagi a švihol. Telo dievčaťa so zadunením dopadlo na zem.

Leo sa zobudil zaliaty potom, pozrel sa na Miu, ktorá najd'alej pokojne spala. Pozrel sa na svoj žetfon a zistil,  že spal niečo vyše troch hodín, potichu sa postavil a išiel do kuchyne si dať pohár vody aby sa trochu ukľudnil.

Stál opretý o linku a uvažoval nad tým či to bol sen alebo niečo ako výzia, "Nemôžeš spať?" spýtal sa Raph po tichu. Leo takmer rozbil pohár ktorý držal v ruke, pretože sa zľakol svojho mladšieho brata, ktorý sa plýžil tak po tichu, že ho ani nezaregistroval kým sa k nemu prihovoril. "Tak nejako, a čo tu robíš ty?" "Počul som ťa tak som sa rozhodol že ťa pozriem. Čo sa deje?" "Tomu by si aj tak nepochopil." "Leo, prečo si to myslíš za to, že som mladší, alebo..." Leo rýchlo prerušil brata" Nie,  preto že tomu nechápem ani ja.". Chvýľu stáli po tichu v kuchyni každý zaborený do svojich vlastných myšlienok.

"Prečo?" spýtal sa po chvýly Raphael ktorý sa rozhodol prerušiť ticho. "Čo prečo?" nechápal Leonardo. "Prečo si sa rozhodol, že si necháš Miu." "A prečo nie?" stále nechápal. "Pred nedávnom sme oslávili osemnásť a ty si už otcom gratulujem." "Na čo tú iróniu Raph?" "Leo neuvedomuješ si, že sme mutanti a ty si adoptývnym otcom malého dieťaťa, ktoré neni ani trošku iné. Myslíš si, že Mia bude chcieť do konca svojho života trčať tu? Podľa mňa sa bude chcieť dozvedieť viac o svojej mame, a čo jej v tedy povieš? Budeš jej klamať? Odbiješ ju povinnosťami? Alebo ju necháš čo najdlhšie v nevedomosti?" "Pravdu jej poviem, ked' nadíde ten správny čas. Nemusíš sa báť Raph." Leo sa otočil a odišiel do svojej izby.

Raphael zostal v kuchyni a uvažoval nad tým na koľko sa mu zmení život ked' už má jeho brat dieťa, ktoré vlastne ani neni jeho. Možno to nebude také zlé...aspoň tu nebude nuda, hlavne ked' bude Mia v tínedžerskom veku, spolu s Mikeym toho dokážu oveľa viac vyparatiť. Zrejme by si mal začať dávať pozor na balóniky plnené vodou.

.............................................................................................................................................................................

Musím si zatlieskať za  takúto dlhú kapitolu :). No neviem či sa páčila a neviem či chcete aby som písala podľa vašich návrhov, pretože v minulej kapitole som vám dala možnosť výberu mena a jediná osoba ktorá poslala návrh bola bettmoon (d'akujem ti za návrh mena :) ). Takže teraz neviem, pretože sa mi to zo začiatku zdalo ako dobrý nápad :/ . Budem rada za návrhy, nápady alebo hocijaké ohodnotenie, aby som vedela či má cenu písať :) .