Pomalým krokom ruka v ruke kráčali do hlavnej budovy. Je to tu zase. Takzvaná "väzenská ruleta" Vyberú dvoch väzňov bez nejakých väčších trestov a dajú im jeden revolver a jeden náboj. Všetci vieme ako to pokračuje, jeden umrie a ten druhý vyhrá voľnosť. Všetci väzni sme sa postavili do troch radov a čakali kým príde riaditeľ aby vyriekol tie dve osudné mená.
Pozrel som sa na tú dokonalú osobu vedľa mňa. Dúfal som že nezavolá ani jedného z nás. Neviem čo by som robil keby som o neho prišiel. Asi vycítil môj pohľad, tak na mňa pozrel a jemne sa usmial. Postavil sa na špičky a venoval mi sladký bozk. Vedľa mňa sa ozvalo odfrknutie. Len som sa na Louisa uškrnul a potom som Nialla udrel do ramena za to odfrknutie. Pred dvomi mesiacmi mu prepustili priateľa a on tu musel byť ešte pol roka. "TICHO!" zvolal riaditeľ. "Takže už zrejme viete o čo ide. Áno, znova tu máme väzenskú ruletu. Tí ktorí neviete o čo ide- dvaja väzni, zbraň a jedna guľka. Jeden skončí mŕtvy a druhý dostane slobodu. A tie mená sú Louis Tomlinson a Harold Styles," aj ten najmenší šum utichol.
Každý vedel že oni dvaja sa milujú najviac ako sa dá. V tvárach väzňov sa mihajú viditeľné pocity. Prekvapenie, súcit, hnev na riaditeľa.
"Nesúhlasím!" niekto skríkol a ja som po neznámom hodil pohľadom. Bol to Jacob. Pred rokom v rulete mu umrel brat. "Pôjdem namiesto jedného!" ticho znova preťali jeho odvážne slová. "Nuž, dobre teda," jeho pohľad spočinul na nás. "Koho z vás vystrieda Jacob Zeel?"
"Louisa!" vykríkol som v momente bez premýšľania.
Mladší zarazene pozrel na staršieho. Harry mu pohľad vrátil, mierne sa pousmial a pohladil Louisa po líci a spoločne s Jacobom predstúpili pred riaditeľa. Ticho ktoré vládlo preťal vzlyk s modroočkových úst.
Naposledy som sa obzrel za svojim milovaným. Trhalo mi srdce vidieť ho v slzách. Túlil sa do Niallovej hrudi a vzlykal. Pozrel som sa pred sebou a sebavedomým krokom som kráčal spolu s riaditeľom, Jacobom a gorilami po našich stranách.
Zatiaľ čo malý brunet sedel sám v hlavnej budove a plakal, starší si sadal za stôl a písal list na rozlúčku.
Milý Louis,
Prepáč za to aký som. Len vďaka mne sme sa dostali až sem. Mal som s tým svinstvom skončiť okamžite, ale namiesto toho som do toho zatiahol aj teba. Prepáč za to aký som mizerný priateľ, za to, koľko krát si bol kvôli mne na dne, koľko krát si kvôli mne plakal. A teraz plačeš zase. Zachránil som ťa a zároveň aj zabil. Zabil som tvoju lásku ku mne. Zabil som tvoju druhú polovicu. Pamätaj na to, že som ťa miloval až do mojivh posledných sekúnd. Aj keď sa to ťažko píše, chcem aby si išiel ďalej, mal rodinu, krásny dom a psa, ako si o tom vždy sníval. Nezabudni.
PS: prepáč za to, že som nikdy nebol dokonalý priateľ.
Zdvihol som sa od stola, už nás volali. Vstúpil som do tej osudnej miestnosti. Sadol som si oproti Jacobovi. Pri nás stála jedna z goríl. Nabil zbraň a podal ju Jacobovi. Ten si ju pritisol k spánku, zavrel oči, zhlboka sa nadýchol a stlačil spúšť. Nič. Zbraň sa dostala do mojich stresom spotených rúk.
Medzi tým sa Louis presunul do svojej cely, ale stále plakal. Potoky sĺz stekali jeho tvárou. Premýšľal o všetkom. O tom ako sa ich oči prvý krát stretli, bolo to v bare. Preletela medzi nimi iskra, bolo to ako blesk. Spomínal na ich prvý bozk. Bolo to dva dni potom ako sa spoznali. Harry ho pritisol na linku Louisovej kuchyne a vpil sa do jeho pier. Bol to bozk plný pocitov a túžby. Pri týchto spomienkach sa Louisovi z očí spustilo viac sĺz.
Jacob mi znova podal zbraň. Bol som ešte viac nervózny ako prvý krát. Ruky sa mi triasli keď som si priložil hlaveň zbrane k spánku. Nádych, výdych. Pred očami sa mi zjavil Louis. S myšlienkou na môjho milého som stlačil spúšť. Nič. Vydýchol som prebytočný vzduch s pľúc a podal som zbraň Jacobovi. Jeho pohyby boli automatické. Akoby mal prázdnu hlavu, o ničom nepremýšľal. Zbraň priložil k hlave a stlačil spúšť. Ozvala sa rana, výstrel. Rýchlo som zavrel oči. Nechcel som vidieť tu spúšť.
Zrazu ma niekto vytiahol do stoja a rýchlo som otvoril oči v šoku. Tá gorila, ktorá nás celú dobu sledovala, ma ťahala chodbami až sme sa zastavili pred Louisovou celou. Nechápavo som na neho pozrel. On sa len usmial a potľapkal ma po chrbte. "Styles, zvládol si to. Pre neho, tak rýchlo, musí prežívať obrovské trápenie," otvoril celu a postrčil ma dnu.
Pri otvorení dverí dvihol mladík hlavu v očakávaní, že uvidí svojho Harryho. Toho chlapca s dlhými vlasmi a zelenými očami ktorý si ukradol jeho srdce.
A jeho očakávanie sa naplnilo. Vo dverách sa s obrovským úsmevom zjavil Harry a roztvoril svoju náruč pre svojho princa. Louis sa okamžite postavil a hodil sa do jeho náruče, tisol sa k jeho telu. Čelo si oprel o jeho rameno. Jeho plač neustával ale silnel. Zalykal sa vzlykmi a pevnejšie sa tisol k telu staršieho. "Shhhh," hladil Harry mladšieho po chrbte. "Som tu, už som s tebou," prehraboval sa jeho jemnými vláskami. Prstom nadvihol jeho bradu a pozeral mu do očí. Jeho líčka chytil do dlaní a palcami zotrel jeho slzy a prisal sa mu na pery. V tomto bozku boli všetky pocity. Smútok, šťastie, túžba...
Louis sa ku mne znova natesno pritisol. "Toto už nikdy neurob," zamumlal Louis. Chytil moju ruku, stiahol ma na posteľ a potom sa ku mne pritúlil a preplietol naše prsty.
******************
"Loui, no ták. Shhhhh, za mesiac sa zase uvidíme, prídem pre teba a odveziem si ťa domov," šepkal som mu do uška. "Ale ja chcem ísť s tebou," silnejšie ma stisol. "Ale zlato, to vydržíš!" Máš tu Nialla, keď sa budeš cítiť zle, vždy za ním môžeš ísť," pobozkal som ho. A opatrne som sa od neho odtiahol. "Musím ísť. Milujem ťa. Prídem si pre teba," vlepil som mu rýchly bozk a odišiel.
Ten mesiac som urobil hrozne veľa práce. Našiel som krásny rodinný dom v takej kľudnejšej časti Londýna. Kúpil som aj psa, roztomilé šteniatko retrievera.
A o celý ten mesiac bez môjho zlatíčka som sa pre neho vrátil. Keď sme išli domov, celú dobu ma pozeral von okienkom a keď sme zastavili pred našim novým domom, prekvapene na mňa pozrel. Len som sa usmial, vystúpil som a obehol som auto aby som mohol otvoriť dvere môjmu miláčikovi.
"Eh, Harry??" drobný brunet neisto pozrel na staršieho. "Čo tu robíme?" preplietol ich prsty a poslušne cupkal za Harrym. "Ideme domov," usmial sa Harry a z vrecka vytiahol kľúče a podal ich mladšiemu. "Oh bože Harry," Louis skočil Harrymu okolo krku a nohy obmotal okolo jeho bokov a sladko ho pobozkal.
Hellouuuu! Som späť.Túto jednodielovku mám rozpísanú už asi mesiac a rozhodla som sa ju dopísať...dúfam že som vás nesklamala :))) inak bola by som rada za nejaké komentáre....ani neviete aké je to povzbudenie :)) ♥♡♥♡ i love yaaa
