Koncert môjho života I. (UP ALL NIGHT)

3. One Thing

Harry
  Show sa môže začať. Potom čo Lil odišla, som všetko vnímal len veľmi matne. Viem, že Lou mi na poslednú chvíľu upravovala vlasy, niekto mi podal mikrofón a zrazu chýbalo niekoľko sekúnd, aby som vyletel na pódium spoločne s chalanmi.

Až hluk kričiacich fanušikov ma dostatočne vrátil do reality. Našťastie.
Inak by som sa strápnil. Uvoľnil som sa a začal som spievať.

Koncert pokračoval a ja som si to užíval. Vždy keď som pozrel na dav, ktorý sa bavil s nami, dúfal som, že aj jedno hnedovlasé, modrooké dievča sa aspoň trochu baví.

Lil
S Ems sme sa dostali na svoje miesta. Cestou som počula neskutočný krik, no a občas aj Ems, ktorá mi opisovala stretnutie s Niallom, Louisom, Liamom a Zaynom. Akoby som pri tom nebola.

V podstate, fyzicky som tam bola. Rozprávala som sa s Harrym. Sústredila som sa na našu konverzáciu. Občas slintala. A Ems som preto nevnímala.

Neubehlo veľa času a svetla zhasli. Na veľkej obrazovke sa spustilo video. A ten šialený rev fanúšikov. Skoro som prišla o uši. A to neboli chalani ešte na javisku. Potom naozaj prídem o uši.

Mala som pravdu. ONE DIRECTION. Keď sa táto skupina objavila na pódiu, to bol hluk. Akoby každý čo tu stál, mal v ruke mikrofón do ktorého z plných pľúc kričal.

Ak si človek nevšímal ten hluk a sústredil sa len na hudbu a na pódium, bol to príjemny zážitok. Chalani blbli, dostávali dievčatá do kolien, pár ich aj odpadlo.
Celkom som si ten koncert užila. Síce som neskákala a ani nespievala. No vlastne len niektoré piesne som spievala, no nie celý text. Predsa len ma Ems tak trochu nakazila.

Po koncerte smes Ems išli ešte do Starbucks na kávu. Rozprávali sme si naše dojmy z koncertu, naše dojmy z chalanov. Ems si zo mňa uťahovala, že sa so mňa stane ešte väčšia Directionerka akou je ona.
,,Ems veď ja už ňou som. Kam sa ty na mňa hrabeš?"
,,Lil len to nie. To sa svet musel zrútiť."
,,Svet sa nezrútil. Len si stiahnem všetky ich songy, ktoré budem počúvať 24 hodín, 7 dní v týždni. Budem sa bad nimi rozplývať."
,,Ha-ha-ha. Neuťahuj si zo mňa."
,,Keď si myslíš, že si z teba uťahujem, tak dobre. Veď ty ešte uvudíš."
,,Lil, ja si to nemyslím, ja to viem. Poznám ťa už roky."
,,No dobre. Možno máš tak trochu pravdu. Nebudem ich počúvať 24 hodín, 7 dní. Ale len 20 hodín a 5 dní. Platí?"
,,Platí." Dostala zo seba medzi záchvatom smiechu.

Rozlúčili sme sa a každá išla svojou cestou. Rozhodla som sa pre nočnú prechádzku, aby som mohla rozmýšľať. Vždy ma takáto prechádzka dokázala upokojiť, uvoľniť a o chvíľu nato, s chladnou hlavou uvažovať.

Bez nejakého incidentu som sa dostala do svojho bytu. Dala som si rýchlu sprchu a o chvíľu na to, som spala nerušeným spánkom.
Ďalšie dni bolu stereotypné.

Harry
Po koncerte v Londýne, kde som sa opäť stretol s Lil, sme leteli do Dublina. Tu sme mali ďalší koncert. Po ňom máme ešte 2 v Belfaste a až do apríla voľno. Voľno sa týka koncertov. Rozhovory, štúdio, akcie, to všetko bude pokračovať. Ale stihneme zájsť za rodinou. Telefonáty sú super; ale je to iné keď ste fyzicky v blízkosti rodiny.

Autor
Pozoroval som osudy dvoch mladých ľudí. 1 chalan, spevák a dievča, ktoré má svatobný salón. Premýšľal som, kedy sa ich cesty opäť stretnú. Či im môžem nejako k tomu dopomôcť.

Lil, to dievča, denno-denne pracuje, okrem víkendov. Občas  sa stretne s tou jej praštenou kamarátkou. A raz bola navštíviť svojich blízkych. Bola to rodinná oslava, kde bolo plno snobov. Dalo by sa povedať, že Lil je čuerna ovca rodiny. No možno biela, lebo ona jediná z nich nie je povrchná, lakomá. Ale skôr skromná, milá.

A ten spevák Harry -tak sa volá.  Ten bol v Dubline, v Belfaste, v Londýne, v Holmes Chapel. A tieto miesta navštívil za menej ako mesiac!

Harry
Po koncerte v Belfaste, sme sa s chalanmi vracali na hotel, keď Louis rozprúdil konverzáciu v aute.
,,Poďme do nejakého baru."
,,Mne sa nechce. Poďme do McDonaldu." Navrhol Ni.
,,Loui ak chceš piť, to môžeš aj na izbe. A Nialler na izbe ťa už čaká jedlo. Zabudol si?
,,Pravda, daddy."
Niall si niečo zamrmlal v zmysle že kvôli nám umrie.
,,Nevolaj ma tak!"
,,Dobre Li, nečerti sa hneď. A mám nápad. Budeme hrať fľašu."
,,Čo sme malé deti?" Zapojil som sa do debaty.
,,To najväčšie decko sa ozvalo. A okrem toho, milý Harold, navrhol som to kvôli tebe. Chcem ťa opiť a zistiť čo je to s tebou v poslednom čase."
,,Veľmi vtipné. Neviem o čom hovoríš."
,,Netvár sa tak. Buď sa mračíš alebo máš v očiach nepritomný výraz a usmievaš sa!"
,, V tom ma Boo pravdu." Ozval sa Ni.
,,Zamiloval sam" Pridal sa k nám Zayn.
,,Do koho?" Vyzvedal Liam.
,,Do nikoho. Prestaňte trepať somariny." Mračil som sa na nich.

Veď ja predsa nie som zamilovaný do Lil, alebo áno? Chcem ju len spoznať. Čo keď si nesadneme?

,,Halóó. Zem volá Harryho. Poznáme ju?"
Zamyslel som sa. Ak im to nepoviem budú neustále do mňa rypať. Ak im to poviem budú si uťahovať. Prehovoril som.

,,Neviem. Ak si spomínate na koncert v Londýne. S kamoškou Emou prišli do backstage ako posledné. Volá sa Lil."
,, Tú Em si pamätám. Ale Lil nie."
,,Niall, jasné že si Em pamätáš. Slintala po tebe. Dokonca ti dala aj číslo." Zasmial sa Zee.
,,Ty máš číslo na Ems, dáš mi ho?" Opýtal som sa Nialla s nádejou.
,,No to by som ho musel nájsť. Neviem kde som ho dal."

Nádej zmizla. Tak blízko. A predaa som opäť tam kde som bol. Ako poznám  Nialla, mohol to číslo aj vyhodiť a ani by si to nevšimol.

Nakoniec sme predsa len hrali tú fľašu, bola celkom sranda. Niall neumrel od hladu, pretože v izbe nás čakalo plno jedla.

Na druhý deň, každý z nás letel domov. Niall sa pri mne pristavil.
,,Harry, len čo prídem domov, najem sa, prezriem všetko, aby som našiel to číslo."
,,Ďakujem. Cením si to. Ale nerob si kvôli mne starosti."
,,Prosím ťa, aké starosti. To dievča ti vyčarí úsmev na tvári. A to leb na ňu pomyslíš."
,,Veľmi ju nepoznám. Ale chcel by som. Je na nej niečo, čo ma k nej ťahá."
,,Dobre Romeo. Ja idem, lebo ešte by si tu mne vyznal lásku. Ozvem sa, ak číslo nájdem. Zatiaľ sa maj."
,,Aj ty. A ešte raz ďakujem."

Lil, čo si mi to urobila. Čo je na tebe také výnimočne? Každá myšlienka patrí tebe. Ako veľmi ťa chcem opäť vidieť. Tvoje oči, hlboké ako 2 studienky. Ako obloha. A ten tvoj úsmev. Z neho sa mi podlamujú kolená.

Čo v sebe ukrývaš? Čo je to za vec?  Lil myslím, že ty celá si tá vec. Ty to máš v sebe.

You've got that one thing...

Ahojte, dúfam že sa vám časť páčila. Budem rada za každý komentár. Kľudne píšte aj negatíva, aby mi pomohli zlepšiť sa.