Koncert môjho života I. (UP ALL NIGHT)

9. I want

Ahojte opäť som sa vrátila k písaniu ;) Začala som písať nový príbeh, taktiež z 1D ale tentokrát, žiadna romantika, kliknite na môj profil a tam ho nájdete,volá sa One Band :D Naďalej budem písať aj ku Koncertu ;) A teraz sa puste do čítania :D

Harry
Konečne zmizla! Vôbec som nečakal, že bude až taká harpia.
,,No páni!" ozval sa šokovaný Loui.

,,To bolo desivé." Pokračoval Zayn.

,,Som rád, že som ju nedostal ja." Pridal sa Niall.

Liam len neveriacky pokrútil hlavou, akoby to celé bol len sen.

,,Myslíte, že zajtra naozaj príde?''

,,Neviem Ni, dúfam, že ju to ani nenapadne." Odvetil som mu. V každom prípade, by som si mal nájsť program na zajtra, aby som sa s ňou náhodou nestretol. Ak ma tu nenájde, snáď pochopí. Aj keď pochybujem. Po tom, čo tu predviedla, sa vážne obávam o môj život.

,,Len pre istotu, si na zajtra nájdem program, takže zo mnou zajtra nerátajte a ani ma nehľadajte."

,,Kam chceš ísť?'' opýtal sa ma Liam.

,,Tak to ešte neviem. Nepremyslel som si to. Ale večer zavolám Lil a snáď s ňou strávim nádherný deň."

,,Povieš jej o tom?'' vyzvedal Zayn.

Táto otázka ma zarazila. Mám o tom povedať Lil? Ale nebude žiarliť? Veď sa medzi mnou a Ostilly nič nestalo. Takže asi si to nechám len pre seba. Došlo k nedorozumeniu. O nič nešlo. No, ale asi by som jej to mal povedať. Čo ak to nejak zistí? Možem ju stratiť.

,,Neviem.'' Prehovori som.

,,Nechceme sa presunúť do obývačky?

,,Máš pravdu, stojíme tu na chodbe ako taký blbci!''

,,Hovor za seba Zayn. Ja som totiž génius.''

,,Keď si to myslíš Niall."

Spoločne sme sa presunuli do obývačky, kde sme sa usadili a pokračovali v rozhovore.

Lil
Dnes ma čaká povinné stretnutie s rodinou. To bude teda katastrofa. Každý sa tam správa povrchne, namyslene. Nič pre mňa. No bohužiaľ je to nevyhnutné, kedže môj drahý otec má narodeniny. Okrem rodiny tam bude určite veľa otcových partnerov, jednoducho veľa biznismanov. Tí sa budú pchať otcovi do zadku. Snáď to prežijem.
Nechápem prečo tam stále chodím, aj keď spolu nevychádzame práve najlepšie. Ale sú to predsa moji rodičia! Vychovali ma, aj keď nie vzorne. Asi som naivná, keď verím, že sa tie vzťahy môžu zlepšiť. No ja stále dúfam, že možno raz sa naozaj zlepšia. Už by som mala zanechať tieto depresívne myšlienky. Je čas obliesť sa a ísť.

O 2 hodiny, stále z pohľadu Lil
Práve som zaparkovala pred rodičovskou  vilou. Z hlboka som sa nadýchla. Vzala som darček pre otca a svoju kabelku. Vystúpila som z auta, zamkla som ho a šla som zaklopať. Otvoril mi muž v uniforme. Predpokladám, že to bude 1 z pracovných síl, ktoré majú na starosť dnešnú udalosť. Ukázala som mu pozvánku.

Otec si potrpí na detailoch.

Pustil ma dnu.

Vybrala som sa na záhradu, kam ma poslal. Cestou som si všimla stôl z otcovými darmi. Tak som tam teda nechala aj ten môj dar. Pokračovala som v ceste na záhradu.

,,Všetko najlepšie otec.'' zaželala som mu, keď som ho konečne našla.

,,Ďakujem Lilien. Poď predstavím ťa môjmu novému obchodnému partnerovi. No ešte nie je partner, ale je to na dobrej ceste. Prosím správaj sa slušne!''