Koncert môjho života I. (UP ALL NIGHT)

16. Stand up

Lil
Keď sme pristáli v Londýne, napísala som Harrymu správu, tak ako sme sa dohodli. Odviezla som Ems domov. Len som ju vysadila pred bytovkou a šla som domov. Doma som sa vybalila a ľahla si. Predsa len, ten časový posun, robí svoje. A taktiež sa človek v lietadle veľmi nevyspí.

Ráno sa mi do práce nechcelo, no musela som. Na dnes mám 2 zákazničky. Potrebujem objednať látky a dokončiť jeden návrh. Pred prácou som sa zastavila na kávu, aby son cez deň mohla fungovať.

Do 4 po obede som stihla všetko to, čo som si na dnes naplánovala. Počas dňa som telefonovala s Harrym, ale aj to krátko. Dôležité je, že som počula jeho hlas. Uvidím ho až o týždeň.

Nechcem si ani predstaviť čo bude v lete. Chalani majú turné po Amerike. 3 mesiace. To aby som začala šetriť na letenky.

Keď som to už chcela zabaliť, zvonček nad dverami sa rozozvučal. Koho to sem čerti nesú? Obrátila som sa k dverám, aby som sa pozrela na prichadzajúcu.

OMYL. Prichadzajúci. Robert- otcov spoločník, ten z otcovej oslavy, ktorý ma balil. Čo ten tu robí?

,,Dobrý deň. Lilien. Očarujúca ako vždy."

,,Dobrý deň Robert, čo tu robíš?"

,,Prišiel som, aby som ťa videl a pozval na večeru."

,,Nemám záujem. A bola by som nesmierne vďačná, ak by si vypadol."

,,Dobre, večeru môžeme vynechať. Ideme k tebe, alebo ku mne."

,,Ty vypadneš hneď teraz a mňa necháš na pokoji."

,,Ja som trpezlivý."

Idiot. Kto mu povedal, kde pracujem? Blbá otázka. Samozrejme, že otec. Opäť sa chce pliesť do môjho života.

,,Mali by ste odísť, skôr ako sa strápnite ešte viac." a mňa vytočíš do úplnej krajnosti. Dodala som v duchu.

,,Som zadaná. Nemám o vás záujem. Tak vypadnite!"

,,Lilien dohodli sme sa na tykaní. Myslíš si, že ten tvoj slávny spevák Harry Styles ti je verný? Môžeš si užiť aj ty."

,,Vypadni."

,,A okrem toho,budeš moja tak či tak. Podmienka na uzavretie zmluvy s tvojim otcom bola taká, že sa staneš mojou ženou. Až do smrti."

,,Na to zabudni! Ty aj môj otec!"

,,Chceš pripraviť rodinu o všetko? Fajn, ale budeš moja tak či tak."

,,Odíď, lebo zavolám políciu!"

,,Tak ja idem. Mimochodom tie ruže sú pre teba. Trochu romantiky, chápeš nie?"

Odišiel! Konečne!

Usadila som sa do kresla, aby som to predýchala. Ako sa opovážili?! Ten namyslený pajác! Moja rodina! Nikdy sme neboli dokonalou rodinou, ale toto?! To len moji rodičia su takí??? Za mocou sa oháňajúci. Veď to, čo sa stalo, vyzeralo ako z 10 storočia. Žijeme v 21. Storočí.

Sloboda- to slovo moja familia na čele s tým idiotom nepozná.

Kvety od neho skončili v koši. Aj keď som ich mala chuť podpáliť. Ale kvety nemôžu za to, od koho pochádzajú. Namierila som si to k rodičovskému domu.

Celú cestu som sa snažila ako tak upokojiť, aby som riešila problém s chladnou hlavou.

Otvoril mi komorník, skoro som ho prevalcovala. No mala som také nervy, že v tej chvíli mi to bolo jedno. Zamierila som si to do otcovej pracovne.