Koncert môjho života I. (UP ALL NIGHT)

4. More than this

Toto je pre všetkých, ktorý tento príbeh čítajú a hlasujú zaň. ĎAKUJEM VÁM.
Dosiahla som 100 pozretí, a aj keď je to pre niekoho málo, ja si to cením a nesmierne sa z toho teším  :D
Užite si časť.

Lil
Je večer. Niečo po 7. Vonku je tma a ja som sa rozhodla pre prechádzku.

Londýn je okúzľujúci. Celé mesto žije aj cez noc. A ísť po známych uliciach  je niekedy príšerne. Ako ľudia do seba narážajú, niekam sa neustále ponáhľajú. Z každej strany počuť "Sorry"  a aj hluk áut.

Ale ak viete kadiaľ a ako sa vyhnúť ruchu, zistíte že Londýn je aj v tichu očarujúcu.

V ušiach som mala slúchadla, cez ktoré som počula tóny pesničky Gotta be you. 

Od ich koncertu som z času na čas skočila na net, aby som si ich vypočula. Bez pištiacich fanúšikov. Len ich hlasy. Postupne som sa do nich zamilovala čoraz viac. Len som to nedávala tak najavo ako Ems. Zopár pesničiek mám v mobile, ktoré počúvam keď mám čas.

Opäť som rozmýšľala. O tom, čo sa to vlastne deje medzi Harrym a mnou. Možno si teraz namýšľam a stala za zo mňa jedna z tých bezhlavo zaľúbenych dievčat do celebrity.

Počkať. Ja nie som zamilovaná.

Priznávam že v jeho spoločnosti..

No dobre. Až raz som sa s ním rozprávala. To v bare nepočítam. Ale celkom dobre sa s ním konverzovalo. A bolo by fajn, keby sme si opäť pokecali. Niekde v súkromy.

Liliana! Spamätaj sa!

Už si ako Ems, ktorá je posadlá Niallom. A ja Harrym. My sme teda dvojica kamarátiek. Ale za všetko môže Ema! Teraz zniem ako malé decko. A vediem dialóg sama so sebou. Fakt by som sa mala prihlásiť na psychiatriu.

Zatiaľ čo som sa hádala sama so sebou, moje nohy ma zaviedli domov. Zhodila som zo seba rifle a košeľu. Obliekla som si moje pohodlné tepláky a obyčajné tričko s nejakým nápisom.

Sadla som si pred televízor a zapla som ho. Len tak som prechádzala kanálmi, či niečo neupúta moju pozornosť.

Harry
Od kedy  som sa rozlúčil s Niallom, ktorý mi sľúbil číslo na Emmu. Ja som asi každých 5 minút, zablúdil očami k môjmu telefónu. Aj keď som vedel, že Niall ešte doma nebude.

Tak to šlo asi týždeň. Vždy keď som začul môj mobil vyzváňať, alebo aspoň pípnuť, tak som ho rýchlo schmatol v nádeji, že to bude Niall.
No Niall nie a nie zavolať.

S rodičmi sme sa vybrali do malej reštaurácie, na príjemne rodinnú večeru. Už zajtra totiž odchádzam a neviem kedy ich znovu uvidím.
Opäť mi pípol mobil.
,,Harry aspoň teraz odlož ten mobil!"

Čo keď je to Niall? Už by mi dávno napísal. A tak som teda nechal mobil. Ani som nepozrel, kto písal a vypol som ho. Začal som sa venovať rodine.

Bol to príjemny večer. Veľa sme sa nasmiali, zaspomínali a zabavili. Cestou domov, som zaspával v aute a len z ťažkosťami som sa hodil na moju milovanú posteľ.

Ráno len čo som sa zobudil, šiel som do sprchy. Ale tá ma veľmi neprebrala. Ani ma to neprekvapilo.
Kedže ja rána nemám rád. Alebo žeby uz bol obed? Ani neviem koľko je hodín. Kde som vlastne včera položil mobil?
Začal som ho hľadať po celej izbe. Po 10 minutách som sa usadil na posteľ a vsimol som si nastene hodiny. Ja som magor. Pol jedenástej. Ale aj tak mi mobil bude treba.

Mobil bol v jeansach, ktoré som mal včera. Prečo mj to nenapadlo skôr? Lebo je ráno.
Len čo som ho zapol, uvidel som 5 neprijatých hovorov a 1 správu. Všetko od Niall.