Ležím v nemocnici a dívam sa do stropu.
Vedľa mňa pípajú všelijaké prístroje.
Vedľa mňa pobehujú sestričky. Zápisujú si údaje.
Potom odídu.
Potom mi podajú lieky.
Ja ich poslušne prehltnem.
Zapijem vodou.
Pohár položím na poličku vedľa mňa.
Donesú mi raňajky.
Poslušne ich zjem aj keď mi nechutia.
Po rokoch by ste si zvykli.
Po obede ma prídu pozrieť rodičia.
Plačú.
Držia ma za ruku a plačú.
Vedia, že moja šanca na uzdravenie je takmer nulová.
Podvečer ich príde vyhnať sestrička zo slovami "Koniec návštevy."
Potom mi podajú lieky a idem spať.
Takto to chodí deň čo deň.
»»»»»»
Ahojte.
Dúfam že sa vám príbeh bude páčiť.
Your writer -- Veva
YOU ARE READING
Obyčajný denník neobyčajného dievčaťa
Romance4.3.2016 Myslím, že som práve začala žiť. Mám 16. Môj život sa práve odštartoval. Budem ho žiť najlepšie. Do teraz som bola pripojená na hadičkách a ležala v nemocnici. ●●●príbeh obsahuje gramatické chyby, sexuálne scény, alkohol a vulgarizmy●●●
