O niekoľko mesiacov má prepustia z nemocnice.
Pôjdem naspäť za svojími rodičmi.
Pôjdem naspäť do školy.
Začnem žiť svoj život.
Konečne.
Už nedostávam toľko liekov.
Začínam behať bez bolestí.
Od zajtra si pôjdem každé ráno zabehať.
Aby som sa rozhýbala a dala do kopy.
Myslím, že to je už dobre.
Dávajú mi viac jedlá.
Začínam sa usmievať.
Rodičia pri mne už neplačú.
No stále majú červené oči.
Sestra mi sľúbila, že ma zobere nakupovať.
Teším sa.
YOU ARE READING
Obyčajný denník neobyčajného dievčaťa
Romance4.3.2016 Myslím, že som práve začala žiť. Mám 16. Môj život sa práve odštartoval. Budem ho žiť najlepšie. Do teraz som bola pripojená na hadičkách a ležala v nemocnici. ●●●príbeh obsahuje gramatické chyby, sexuálne scény, alkohol a vulgarizmy●●●