Obyčajný denník neobyčajného dievčaťa

3.4.2016

"Ahoj." Oslovil ma neznámy chalan.
Pozrela som sa naň ho.
Ako prvé som si všimla jeho hnedých oči. Mal blond vlasy a dokonalý úsmev.
"Ahoj." Odpovedala som a usmiala sa.
"Nemohol som si nevšimnúť, že také krásne dievča ako ty sedí v jedálni samé." Povedal.
Začervenala som sa.
"Oh. Ďakujem." Povedala som a ďalej som rozoberala môj obed.
"Nepôjdeš dnes von?" Spýtal sa ma.
"Ehm. Prepáč ale nepoznám ani tvoje meno." Povedala som a snažila som sa byť milá.
"Oh. Prepáč. Som Alex." Povedal a podal mi ruku.
"Lily." Povedala som a prijala som jeho ruku.
"Tak pôjdeš?" Spýtal sa.
"Keď inak nedáš." Povedala som.
Usmial sa.
"Tak o piatej pri škole." Povedal a ja som prikývla.

Dominic o mňa nejaví záujem tak prečo by som nemohla robiť niečo iné?

Zobrala som si učebnice a išla na hodinu.
Prešla som okolo Dominica.
Ten ma zabíjal pohľadom.
Čo som urobila?

Počas hodiny mi prišlo zle.
Išla som na Wc.
Na chodbe som stretla Dominica.
"Čo máš za problém?" Spýtala som sa ho.
Už mi to nedalo.
Nemohli sme ďalej len tak prechádzať okolo seba a ani sa nepozdraviť.
"Ja? To ty." Povedal.
"Ja?" Spýtala som sa.
"Hej. To ty si po celej škole rozprávala, že som ťa iba zneužil a odkopol." Povedal.
Zostala som stať ako obarená.
"Čože?" Spýtala som sa keď som sa konečne zmohla na slovo.
Nepovedal.
Odišiel.

Rýchlo som sa rozbehla na Wc.
Tam som chvíľu bola ale potom som triednej povedala, že mi je zle a tak ma pustila domov.

Večer som si obliekla tepláky a tielko.
Myslím, že jemu to vadiť nebude.
Obula som si Conversy.
Vlasy som si dala do copu.
Išla som von.

Alex ma tam už čakal.
Zobral ma sa prejsť.
Priznal sa mi, že rád sprejuje ale jeho rodičia, hlavne kvôli tomu, že je to protizákonné, neradi rozprávajú.
Ja som mu povedala, že keď pôjde nabudúce nech zobere aj mňa.
Prikývol.

Na rozlúčku som sa s ním objiala a dala mu pusu na líce.
"Aj nabudúce." Povedala som.
On sa usmial a prikývol.