Obyčajný denník neobyčajného dievčaťa

6.3.2016

Vstupujem do školy.
Otváram žlté, kovové dvere.
Pravou nohou idem do predu.
Prekročila som prah školy.
Viem, že už nie je cesta späť.
Panuje tu ruch.
Každý sa rozpráva s niekým.
Ja si kráčam chodbou.
Hľadám učebňu Chémie.
Lebo ju máme prvú.
Konečne som ju našla.
Idem si sadnúť do poslednej lavice.
Ešte tu nikto nie je.
Položím si tašku na zem vedľa lavice.
Čakám.
Zazvoní.
Do triedy sa nahrnie kopec študentov.
Pozerajú na mňa ale nič mi nepovedia.
Sadnú si.
Do triedy vojde učiteľ.
Začne vykladať učivo.
Po chvíli sa zadíva na mňa.
"Ty si kto?" Prehovorí ku mne.
"Ja?" Spýtam sa zaskočená otázkou.
"Áno." Odpovie.
"Ja som Lili." Poviem. Myslím, že stačilo.
"Jaj. Ty si tá nová." Povie po chvíli trápneho, veľmi dlhého, ticha.
Iba prikývnem a sadnem si.

Všetky hodiny prebiehajú rovnako.

Po poslednej hodine idem domov.
Pozerám sa na školu.
A tam zrazu on.
Dominic.
Pozerá sa na mňa.
Usmejem sa.
Podíde ku mne.
"Ahoj." Povie neisto a prehrabne si vlasy.
"Ahoj." Poviem a učebnice si pritlačím k hrudi.
"Čo ty tu?" Spýta sa.
Je nervózny.
Nestihnem ani odpovedať a už je na ňom prilepená nejaká 'pipka'.
Iná ako ta minule.
"Tak ja pôjdem." Poviem.
"Choď sa tam šprtať." Povie tá 'pipka'.
Pozriem sa na Dominica.
On iba mikne plecom.
Dievčatá okolo nich sa rozosmejú.

Skvelý prvý deň.