22.4.2016

859 59 0
                                    

Alex sa mi prišiel ospravedlniť.
Objiala som ho.
No keď sa ma snažil pobozkať uhla som sa.
Pozrel sa na mňa ale neriešil to.
Chvíľu sme kráčali vedľa seba a rozprávali sa.
Míňali sme ľudí.
Niektorý sa nám pozdravili, iní zasa nie.

Večer som si ešte písala s Dominicom.
Potom mi zavolala s dôvodom, že sa mu nechce písať.
Ale ja som vedela, že ma chcel počuť.
Smiala som sa.
Veľa.
Až to miestami prechádzalo do krochkania.
Poznáte ten pocit keď sa smejete a zrazu začneme pred niekým krochkať?
A ten s ktorým hovoríte sa začne smiať na vašom krochkaní ale vy sa už kvôli tomu nechcete smiať?
Tak a to som práve v tedy prežívala.

Obyčajný denník neobyčajného dievčaťaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora