Vedľa mňa pípaju samé prístroje.
Vedľa mňa sedí mama.
Otočím sa a pozriem sa na mamu.
Vyzerá mladšie aj keď sa tvári veľmi ustarane.
"Kde som?" Spýtam sa.
"V nemocnici, zlatko." Mama ma pohľadí po vlasoch.
"Čo sa stalo?"
"Vieš mala si ďalší záchvat. Doktori vravia, že ti nič nové nie je a že ti rakovina pomaly ustupuje. Zlatko možno konečne budeš môcť fungovať normálne. Chodiť do školy. Presťahujeme sa kam len chceš." Povedala mama.
Ničomu nechápem.
Veď som mala autonehodu.
A z rakoviny som už dávno vyliečená.
Dávno sme sa presťahovali.
Ja som spoznala Dominica.
Alebo nie?
"Mami, koľkatého dnes je?" Spýtala som sa.
"25.12." Odpovedala.
"Ktorý rok?"
"Zlatko, veď dnes je
25.12.2015."
Koniec
VOCÊ ESTÁ LENDO
Obyčajný denník neobyčajného dievčaťa
Romance4.3.2016 Myslím, že som práve začala žiť. Mám 16. Môj život sa práve odštartoval. Budem ho žiť najlepšie. Do teraz som bola pripojená na hadičkách a ležala v nemocnici. ●●●príbeh obsahuje gramatické chyby, sexuálne scény, alkohol a vulgarizmy●●●
