Prológ

74 11 2
                                    

Pravdepodobne som ležala v kaluži vlastnej krvi. A mám povedať pravdu? Bolo mi to jedno či zomriem. Vlastne mi to aj vyhovovalo. Tuším som mala zlomenú nohu a krv sa zo mňa liala po prúdoch, ale bolesť som už skoro vôbec necítila. Tá predstava, že sa o pár hodín zobudím na nemocničnej posteli s obrovskou bolesťou, nepripadal v úvahu! Ja chcem zomrieť-rozhodla som sa. 

Či mi bude niekto chýbať? Skôr otázka či ja niekomu budem chýbať. Myslím, že až tak nie. Aj tak väčšinou ma mali za blázna, psychopata, idiota no proste väčšina ma nemali radi. A kvôli čomu? Lebo bola som po celý život nevyrovnaná a niečo vo mne sa bije. Vlastne som schyzofrenička. Počujem hlasy občas sa porozprávam sama zo sebou... počkať? Niečo sa mi nezdá. Žeby som sa pri umieraní zbavila mojej schyzy, ktorá ma prenasledovala už od nepamäti? 

Akadémia BelatrixWhere stories live. Discover now