Akadémia Belatrix

1. Kapitola- Prihláška do novej školy(Armín)

Celú noc som sa prehadzovala. Mala som nočné mory, nevedela som sa prebudiť. Bol to strašne divný pocit. Vedela som o tom, že sa mi to len sníval ale bolo to no jednoducho to neviem popísať. Posledných pár dní sa mi to stávalo častejšie a častejšie. Väčšinou sa opakoval dookola ten istý a jeden sen. Padala som stále dole. Nič som nevidela, nič som nepočula vedela som jedine o tom, že padám. Po nejakom čase som spozorovala, že nie som sama. Boli to zvláštne priesvitné škvrny. Boli pri mne tak blízko skoro na dotyk, ale keď som natiahla ku nim ruky nedočiahla som ich. Zrazu boli odo mňa ďaleko. Mala som z toho strašne skľúčené pocity. Niekedy sa mi zdalo, že sa ani nezobudím, že ten sen trvá strašne pridlho na to aby to bol len obyčajný sen.
Ku svojim rodičom som bola vždy otvorená a hovorila som im všetko. Nemala som potrebu nič pred nimi zatajovať a tiež som sa im zdôverovala s mojimi podivnými snami.

Keď sa mi konečne podarilo prebudiť sa zo sna bola som celá spotená. Rukou som sa snažila nahmatať malú lampičku čo som mala pri posteli. Vybehla som z postele celá vystrašená. Čím viac-krát sa mi snívali tieto sny tým väčšie som mala obavy a nie len ja ale aj rodičia. Zdalo sa mi niekedy, že predo mnou niečo taja.

Otvorila som dvere ku rodičom do spálne. Chytila som mamu za ruku. Tá od ľaku skoro vyskočila celá z postele. Priložila som jej ruku na rameno nech zostane ležať. "Armín, zlatko zasa tie sny?" aj keď som jej nevidela do tváre vedela som ako sa tvári. Ale jej teplý dotyk mojom chrbte ma upokojil. Ja som len nemo prikývla. "Porozprávame sa ráno." aj keď bola zo mňa ustaraná predsa bola ospalá. Nechala som to teda tak a šla znova do svojej izby. No bála som sa znova zaspať. Rozhodla som sa, že sa osprchujem. Trčala som sprche dobrých 45 minút. Keď som si prezliekla čisté pyžamo tak som sa usadila na posteľ ale už som vôbec nezaspala.

Zacítila som palacinky. Rozlepila som oči. Tak ako som sa v noci usadila na posteľ a myslela si, že nezaspím tak nakoniec som predsa zaspala ale nepamätám si na nič, že by sa mi ešte niečo snívalo. Bola sobota to znamenalo, že dnes som doma sama ale obaja rodičia pracujú. Mama pracovala v banke a otec tak to vôbec neviem. Vedela som len to, že skoro vôbec nebýval doma.

V nočnej košeli som zbehla dole do kuchyne. Vábila ma vôňa palaciniek. Keď som sa najedla všimla som si na chladničke pripnutý odkaz od mamy:

"Armín, prajem ti dobrú chuť.

Hneď ako prídem z práce ti budem musieť všetko vysvetliť. Teraz asi ničomu nechápeš a mrzí ma, že sme ti nepovedali nič a teraz sa určite cítiš zmetená aj kvôli tým snom ale ničoho sa báť nemusíš. V obývačke na konferenčnom stolíku nájdeš prihlášku. Pokús sa vyplniť z nej čo najviac."

Chvíľu som len stála a mračila sa. Rozmýšľala som, teda nerozmýšľala mala som zmätok v hlave. "Prihláška? A kde?" rýchlym krokom som došla do obývačky. Sadla som si na gauč a očami behal po papieri. "Akadémia Belatrix" prečítala som názov. Chodila som na strednú. Bola som tretiačka. Budúci rok som mala maturovať. Tak načo tá prihláška? Nedávalo mi to zmysel ale mama sľúbila, že mi všetko vysvetlí.

Nevidela som tam žiadne zvláštne kolonky. Vyplnila som čo som vedela. Na druhej strane bol zoznam čo si mám kúpiť. Podľa zoznamu a názvu Akadémia tak sa tam nosila asi rovnošata: 5x biela košeľa s dlhým/krátkym rukávom

5x čierna sukňa po kolená

3x čierne sako dlhý rukáv

niekoľko párov biely/čiernych podkolienok

Vždy som si myslela, že rovnošatu zaobstaráva škola ale mala som pocit, že toto nebude len tak obyčajná škola. Na kraji stolíka bola obálka s peniazmi. Síce mama nepísala o žiadnych nákupov ale bolo mi jasné, že by som si tie veci myla ísť zaobstarať.
Ešte pred tým ako som a chystala ísť na nákup chcela som si o tej škole zistiť niečo viac ale nemala žiadnu internetovú stránku.