3

580 69 5
                                    

Lydiu zavreli na samotku, no bola za to rada. Aspoň nemusí vychádzať a môže sa do sýtosti vyplakať bez toho, aby sa na ňu upierali nepríjemné a nežiaduce pohľady cudzích ľudí. Najradšej by tu ostala navždy, no o pár dní ju pošlú naspäť. Alebo odtiaľ už nikdy nevyjde. Možno ju za ten úbohý pokus o únik zabijú. Na tomto mieste predsa neexistovali zákony. Premýšľala, či jej mama vie, do čoho ju uvrhla. Za tie mesiace ju neprišla navštíviť ani raz. No chápala to. Jej mama si vždy zakladala na povesti. A niekto, kto má v hlave hlasy, nevrhá rodinu do toho najlepšieho svetla. Bolo to poníženie.

Po týždni strávenom v tme vošli dvaja z personálu, vpúšťajúc dnu slabé denné svetlo. Lydia si i pri tom nie príliš silnom lúči pripadala, ako keby čelila samotnému slnku. Odviedli ju medzi ostatných. Odobrala sa do rohu miestnosti a neprítomne hľadela pred seba. Chcela sa uzavrieť pred tými skúmavými pohľadmi, pred všetkými tými zvukmi, no nešlo to. Už nikdy nebude voľná.

„Ahoj, len som sa chcel spýtať, či si v poriadku." Zamračila sa. Tento hlas bol príliš hlasný a príliš blízko. Že by hovoril niečo jej? Lydia sa otočila, aby mohla pohliadnuť do očí toho, kto ju vyrušil. Bol to ten chlapec, ktorý jej, síce nevedomky, prekazil šancu na útek. Usmieval sa na ňu, ostýchavo, ale priateľsky. To ju nahnevalo ešte viac. Keď uvidel jej tvár, ktorú zdobili modriny a škrabance, a ten zničujúci pohľad, takmer oľutoval, že sa ozval. No tie zelené oči mu pripadali neuveriteľne známe. Zmocnil sa ho pocit, že mu niečo uniká a to nebolo dobré znamenie. To dievča určite odniekiaľ pozná. Lydia mykla ramenom a vrátila sa k svojmu neprítomnému zízaniu, no zastavil ju.

„Som... Volaj ma Stiles." Natiahol k nej ruku. Na chvíľu sa zháčila, ale potom jeho dlaň prijala. Okamžite to však oľutovala. Ten zvuk, ktorý počula, keď sa mimovoľne obtrela o jeho prsty... jemný šuchot znel tak hrôzostrašne ako doposiaľ nič. Okamžite ruku stiahla a dávala si pozor, aby sa ho znova nedotkla. Ten chalan... Stiles... počula z neho smrť. Počula smrť z nich oboch. Už sa k nemu nepriblíži. Nesmie.

Eichen house [SK Stydia fanfiction]Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt