Neexistuje väčší problém ako sú ľudia. Keď si už konečne nájdem čas sledovať Huntera, ako sa na obede zvodne napcháva tuniakovým sendvičom a začnem sa roztápať na plastovo-drevenej lavici postaví sa predo mňa najširšie dievča zo školy, či si nemôže prisadnúť.
-Nie, ty si v ŽIADNOM PRÍPADE NEMÔŽEŠ PRISADNÚŤ!- sú moje posledné slová pred odsúdením za ublíženie na zdraví alebo zabitie.
Prečo? Prečo mi len ľudia kazia výhľad na Huntera a bránia mi v ďalšom ľutovaní môjho zbytočného a neperspektívneho života? Už viem, pretože ma nenávidia. Osud ma nenávidí a neosvieti jeho hlavu či ústa aby ma konečne pozval na rande, pretože mesiace slintania a očumovania z mojej strany celkom stačia. Pomaly mi dochádza trpezlivosť.
YOU ARE READING
Hunter [√]
HumorTak moc ho neznášam, až ho milujem. [Chlapec, ktorý mi zmenil život]