V škole som ho na druhý deň nevidela, zjavne dospával opicu alebo iba vedel ako veľmi naštvaná budem, a tak sa ani v škole neukázal. Na ten ďalší deň však prišiel aj s modrinou na lícnej kosti. Pribehol za mnou rozprávajúc mi ako si užíval a že si konečne našiel partiu skvelých kamarátov s ktorými sa môže poriadne zabaviť.
-Asi boli tie hranolky málo zamrazené, dúfala som, že ti ten úder trochu viac pritlačí na mozog,- keď som to dopovedala, tváril sa naozaj zaskočene, až keď som mu ukázala na tú modrinu tak si to nejak dal dokopy. A očividne aj pochopil, že som nahnevaná, keď sa mi začal ospravedlňovať, že si nič nepamätá. Nabudúce musím vyhrabať tie najzamrazenejšie hranolky zo spodku mraziaka.
YOU ARE READING
Hunter [√]
HumorTak moc ho neznášam, až ho milujem. [Chlapec, ktorý mi zmenil život]