Hunter [√]

26

Včera som mala narodeniny a hádajte čo. Nespomenul si, smial sa so mnou celý deň, šteklil ma a rozosmieval ako vždy, no nespomenul si. Aj keď narodeniny nemám rada, sklamal ma. Do polnoci som dúfala, že aspoň tuší, v ktorý deň som sa narodila, no nič také ako zázrak či osvietenie sa nestalo. Na ďalší deň za mnou pribehol aj so zvädnutou ružou v ruke a nesmelým úsmevom zakričal z polky školskej chodby. 

-Prepáč mi to, zabudol som, že si mala narodeniny, no všetko ti to vynahradím. Nepôjdeme dnes do kina?- 

Už som mu chcela tú ružu zlomiť a napchať do zadku, pretože som mu už dávno povedala, že neznášam ruže viac ako svoje narodeniny. Nevadilo mi, že zabudol, ani tá ruža nebola taká hrozná ako tie slová o tom, ako nasledujúce reči o tom, ako moc mu na mne záleží a ako veľmi má ma rád. Hunter, tvoj zadok musí byť tak krásny zo všetkých tých hovien čo ti vychádzajú z úst.