Hunter [√]

35 /end/

Vzdala som to. Už som nemala žiadne ďalšie skvelé nápady ako ti ukázať, že nechcem byť len nejaká hlúpa najlepšia kamarátka. Veľa z mojich plánov nakoniec zlyhalo, no ak by som sa chcela baviť o chybách, asi by som sa o tom bavila s tvojimi rodičmi. Preto som sa rozhodla zakopať svoju šancu na tvoju lásku niekde hlboko do Mariánskej priekopy, pretože hlupáci zjavne nevedia ľúbiť. Celkom ma prekvapilo, že si nebol cez prestávku na chodbe a nerozprával si sa so mnou o tých nudných veciach asi ako: „Hej, dnes môj spolužiak išiel na záchod dva krát za hodinu a keď som tam šiel ja, ešte som cítil jeho včerajší obed vyhodený z druhého konca.“ Rozhliadala som sa všade, no nevidela som ťa. Môj čas odchodu k zubárke však prišiel práve teraz a ja som nemala na výber nič iné okrem odchodu zo školy bez dnešného "príjemného" rozhovoru s tebou. Skoro aj môj včerajší obed vychádzajúci z môjho druhého konca skončil na chodníku pred školou, keď som ťa uvidela stáť na zastávke takmer oproti mne. A nie samého. A nie nečinného. Opieral si sa o múr domu vedľa zastávky a s niekým sa bozkával. A ten niekto nebol len tak niekto. Bol to môj spolužiak z pokročilej biológie. Ty si sa na zastávke bozkával s mojím spolužiakom?!! To si zo mňa robíte snáď srandu... Ja som bola štyri mesiace zamilovaná do chlapca, ktorý bol zamilovaný do môjho spolužiaka? Ja som sa štyri mesiace snažila zapôsobiť na chlapca, ktorý bol na chlapcov?!!

~~~

Na záver dlhšia časť, s nečakaným zvratom :) ták, bola by som zvedavá na vaše názory, čo si myslíte nie len o konci príbehu ale i o celom jeho priebehu? 😏