Pri rozlúčke som čakala srdcervúce vyznanie lásky s básňou, ktorú zložil len pre mňa a poriadny vášnivý bozk.
Ale nie, žiadne vyznanie som nepotrebovala (aj keď tá báseň by bola milá). Aspoň sa mohol zmôcť na bozk, len taký letmý. No čo urobil môj Hunter?!
Takže, vystúpili sme, povedal, ako sa mu páči môj úsmev, ktorý som mala celý čas na tvári, a že sa so mnou cítil veľmi dobre. Vytiahol mi mobil z vrecka a uložil sa do mojich kontaktov, vraj aby som mu v noci mohla napísať ako veľmi mi chýba. A nakoniec to najlepšie, objal ma okolo pliec, áno, presne, tiež som si pomyslela..prečo okolo pliec?! Možno bude autista, tí nemajú radi fyzický kontakt. No na autistu je príliš pekný.
A zhovorčivý.
A pekný.
A milý.
A usmievavý.
A pekný.
A tú esemesku, že aj ja som sa cítila dobre som mu večer poslala.
YOU ARE READING
Hunter [√]
HumorTak moc ho neznášam, až ho milujem. [Chlapec, ktorý mi zmenil život]