16

733 59 0
                                    

Poznáte ten pocit, keď sa cítite tak dobre, že to ani nemôže byť pravda? Tak sa cítim teraz, keď sedím na studenej lavičke na obede, opierajúc sa o môjho Huntera hrajúc sa hru na jeho telefóne. Od nášho "rande" ubehli presne dva dni počas ktorých sa so mnou stále rozpráva a všade so mnou chodí. Naháňame sa na chodbe a upratovačka na nás kričí, že jej šliapeme po umytej podlahe. Drží mi dvere na dievčenskych záchodoch, keď chcem výjsť a učiteľka na nás kričí, že to nie je turnaj v pretláčaní ale toalety. Hádžeme po sebe cestoviny v jedálni a kuchárka na nás kričí, že jedlo nie je zadarmo, vraj čo by za to dali deti v Afrike.
A my jej naše rozhádzané cestoviny zo zeme pozbierame a položíme na pult, nech im to pošle poštou.

Hunter [√]Where stories live. Discover now