Pozor! Ide Jane!

1.kapitola

Bol nudný deň a ja s Dianou sme sedeli na extra nudnej suplovanej hodine. Obidve sme učiteľa ignorovali a písali si fanfiction na tému Percy Jackson, keďže patrí medzi naše najobľúbenejšie knihy. Vtom sa otvorili dvere a zjavil sa v nich náš riaditeľ. Prekvapivo, vyzeral celkom triezvo, čo bol pre neho zjavne nadľudský výkon(to som ešte netušila, že nie je človek). Prešiel celú triedu pohľadom a zastavil sa na nás dvoch. Prstom nám naznačil, že máme ísť za ním. Učiteľ neprítomne prikývol a ďalej sa venoval lúšteniu krížoviek. S Dianou sme na seba nechápavo pozreli, ale vstali sme a pomaly sme sa vybrali za riaditeľom.

„Čo myslíš, že od nás chce?" spýtala som sa Diany, zatiaľ čo sme kráčali chodbou za riaditeľom.

Sotva badateľne pokrčila ramenami. Zrazu riaditeľ prudko zastal a otočil sa k nám.

„Konečne. Ste vážne až také hlúpe, že ste si to nevšimli, polobohyne? Alebo sa chcete nechať zožrať?" spýtal sa riaditeľ. Oprava. Už to nebol riaditeľ. Namiesto neho tam stála asi trojmetrová obluda s jedným okom. Musím podotknúť, že keď si tak veselo rástol, prebúral hlavou strop, takže to oko som videla asi päť sekúnd. Ale to nie je dôležité.

„Kyklop," skríkli sme s Dianou naraz.

Vystrašene som k nej otočila hlavu: „ Čo by teraz robil Percy Jackson? Odpoveď je ľahká. Bojoval by. Ale my bojovať nevieme. Či?"

„Chodila som na hodiny lukostreľby. Až dva dni." Sme v keli.

A tak, kým si kyklop vytrepoval omietku z hlavy, my s Dianou sme sa dali na strategický ústup.(t.j. honosný názov pre zdrhanie) Bohužiaľ, vždy som bola dosť kylavý človek, takže hneď ako sme vybehli zo školy, skoro som sa nadrbala do lampy. Vďaka bohu, za Dianu.

Po hodine utekania(v mojom prípade aj zakopávania) sme sa konečne zastavili. Našťastie, lebo už hrozilo, že vypľujem pľúca.

„Počúvaj. Ten kyklop nám povedal, že sme polobohyne. Myslíš, že je to pravda? Že existuje aj Tábor polokrvných na Long Islande?" spýtala som sa so štipkou nádeje.

„Je to naša jediná nádej," špitla, „ale kde sa ten Long Island vôbec nachádza?"

„Vraj niekde v blízkosti Manhatanu. A keďže sme v Manhatane, nemôže to byť až tak ďaleko."

Po pol hodine kecania s bezdomovcami, sme konečne získali aspoň nejakú informáciu. Diana teda zohnala taxík, ktorý nás vyhodil kilometer od Tábora. Doviezol by nás aj bližšie, ale keď zistil že mu nemáme čím zaplatiť..... V skratke, naučila som sa neskutočne veľa nových nadávok. Takže sme sa vybrali do Tábora pešobusom.

Všetko išlo v pohode asi len prvých päť minút. Potom sme začuli strašný rev, ktorý znel smerom odkiaľ sme prišli. Vtedy sme už radšej upustili od našej kľudnej prechádzky lesíkom a pozorovania kvietkov a rozbehli sme sa. Bežali sme (čítaj Diana bežala, ja som zakopávala, ona mi pomáhala vstať a ťahala ma) najrýchlejšie ako sme vládali, no rev sa približoval prirýchlo. To sme však už vybehli na čistinku a uvideli bariéru, chrániacu Tábor. Ešte sme pridali. Boli sme možno päťdesiat metrov od bariéry, keď som čo? Zakopla. Diana mi znova pomohla vstať, lenže sme stratili náskok. Kyklop bol hneď za nami. To mi ako motivácia stačilo a vyštartovala som, smer bariéra. Hneď ako sme cez ňu preleteli, sa ozvalo silné PRÁSK. Správne, kyklop narazil. Otočila som sa a keď som videla kyklopa, ktorý sa nás snažil zožrať, bolestivo si stískať nos, bez dôvodu som upadla do hysterického záchvatu smiechu(Vďaka Jokerovi, mojej najobľúbenejšej postave, som to ovládala skvele).

Po pár minútach sa pri nás zjavila skupina detí, ktorá na nás mierila dosť nebezpečne vyzerajúcimi zbraňami. To už som usúdila, že mojej hysterickosti zatiaľ stačilo a podľa Dianinho vzoru, som nasadila poker face(čítaj snažila som sa nasadiť poker face).

„Kto ste?" spýtalo sa nás dievča, ktoré túto skupinu očividne viedlo.

„Ja som Bohumila a toto je Gwendolyn," spustila som, ale Diana(teda Gwendolyn) ma prerušila.

„Ja som Diana Harrison a toto je Jane White. Sme polokrvné, teda asi a keďže sme sa to dozvedeli len dnes, vybrali sme sa sem."

„Fajn, poďte. Odvediem vás za Cheirónom," s týmito slovami sa otočila a zamierila do tábora, ktorý sa rozpínal priamo pod kopcom, na ktorom sme stáli.

Počas cesty sa na mňa Diana mračila: „Gwendolyn?! Fakt?! Mohla si vybrať aspoň krajšie meno. A nemyslím, že bol dobrý nápad klamať im."

„No tak prepáč, že som chytila Jokerovskú chvíľku. A ohľadom toho mena, nič iné mi vtedy nenapadlo," štekla som urazene. Očividne chcela niečo odseknúť, ale to už sme stáli pred obrovským domom(zjavne Hlavná budova). Na terase sedeli dvaja páni a hrali karty. Jeden z nich sedel na invalidnom vozíku(určite Cheirón). Pozreli na nás a prestali hrať. Nech som si pána D predstavovala hocijak, takto rozhodne nie. Neviem ho popísať, ale vždy som si myslela, že to je pijan, ako náš riaditeľ(aktuálne kyklop) a on vyzeral vcelku normálne. Maximálne sa neskutočne nepríjemne mračil.

„Cheirón, našli sme ich pri hraniciach. Bol tam kyklop," povedalo to dievča.

„Dobre Clarrise, vďaka." Potom nám kývol: „Ukážem Vám inštruktážny film."

„Dávajte si pozor. Tá zelenooká, je očividne psychopat." Zvolala ešte Clarrise. To stačilo, aby si získala moju kompletnú pozornosť.

„No dovoľ?" skríkla som urazene.

„Je všímavá," preniesla len tak mimochodom Diana. Už som sa chystala chytiť ďalší hysterický amok, no Cheirón si to očividne všimol, keďže vstal(naskytol sa mi pohľad na jeho konskú polovičku) a zahlásil: „Ide sa pozerať film." Bez odvrávania som za ním vošla do dverí.

Film bol „neskutočne zaujímavý", keďže toto všetko sme už vedeli. Potom Cheirón zavolal nejakého táborníka, aby nám ukázal tábor. Priklusal k nám čiernovlasý chlapec s zelenými očami a ja som hneď vedela, že je to Percy.

„Ahojte. Takže ja som Percy Jackson, syn Poseidóna a budem vás sprevádzať po tábore. Ak by ste niečomu nerozumeli, spýtajte sa," prehovoril ako nejaký chlapík z agentúry.

„Ja som Diana Harrison a toto je Jane White. Obidve neurčené," hneď ako to dopovedala sa jej nad hlavou objavilo znamenie.... Apolóna? Fakt to musela zakríknuť? V momente sa okolo nás zhromaždil celý tábor a všetci pokľakli.

Cheirón pozrel na Dianu a prehovoril: „Vítam Ťa medzi nami, Diana Harrison, dcéra Apolóna."