Pozor! Ide Jane!

7. kapitola

Prebudila som sa viete kde? Správne, na ošetrovni. Ja mám fakt šťastie. Nič ma nebolelo a ani som nebola unavená, a tak som si sadla a rozhliadla sa. Ošetrovňa bola zas úplne prázdna. No tento krát tu nebol ani Will. Rezignovane som teda vstala a vybrala sa preč. Došla som ku dverám, keď sa mi jemne zakrútila hlava. Rýchlo som sa chytila steny a začala zhlboka dýchať. Po asi minúte to prešlo, takže som pokračovala v hľadaní Cheiróna.

Vyšla som von a skoro oslepla. Do očí mi totiž udrel slnečný lúč, odrážajúci sa z len tak pohodeného štítu. Naštvane som zažmúrila oči a začula smiech. S jemným tikom v oku som sa otočila za smiechom a zbadala som oboch Stollovcov. Smiali sa ako šialení, až kým si nevšimli môjho vražedného výrazu. So psychopatickým úsmevom som sa zohla k nožniciam taktiež len tak pohodeným na verande a hneď som vedela, čo chcem urobiť. Zodvihla som ich a nevinne sa usmiala na Stollovcov. Tí začali vystrašene cúvať a ospravedlňovať sa, lenže bolo neskoro.

Na nič som nečakala a rozbehla som sa za nimi s nožnicami v ruke. S krikom sa dali na ústup. Chvíľu bežali okolo seba, no potom im zjavne došlo, že oboch chytiť nemôžem a rozdelili sa. To im však nepomohlo, keďže som tam zrazu bola dvakrát. Áno, seriózne som sa rozdvojila. Nemala som ani čas sa tým zaoberať, lebo som sa musela postarať o kastráciu Hermových synov. Po asi desiatich minútach, si tejto naháňačky a faktu, že Jane sú dve, všimli aj ostatní a šokovane nás sledovali. Stollovci začali volať o pomoc a snažili sa niekoho presvedčiť, aby ma zastavil. Keďže však všetci chceli zostať celí, nemiešali sa do toho. Teda takmer všetci. Z davu vystúpila Diana a obaja bratia sa za ňu v momente schovali.

Zastala som a zazrela na kamarátku, ktorá si ma nechápavo premerala. Teda obe dve mňa.

„Ehm, Jane? Čo to je?" nechápala.

„Netuším. A teraz uhni, nech im niečo ufiknem," zavrčala som a obaja Stollovci zafňukali.

Diana sa jemne zasmiala: „A čo také ti urobili?"

„Skoro som kvôli nim oslepla," povedala som a jemne som druhej Jane naznačila, aby sa priblížila zozadu. Tej sa nebezpečne blyslo v očiach a pohla sa.

Dianin úsmev sa začal vytrácať: „Jane? To nemôžeš. No tak, čo sa stalo? Polož tie nožnice."

Zjavne aj ostatným došlo, že toto už nie je sranda, keďže vytasili meče. Rozosmiala som sa.

„To si vážne myslíte, že ma porazíte? Nemáte najmenšiu šancu," s týmito slovami som chytila prívesok a v sekunde držala meč. Znovu som sa zasmiala a pocítila jemné šialenstvo, ktoré sa dralo na povrch. S posmešným výrazom som dupla a ostatní Táborníci sa na mňa vrhli. Zavrela som oči a keď ich otvorila, čas okolo mňa sa spomalil. Všetci na mňa hľadeli s neskrývaným strachom.

„Stále ma chcete poraziť?" uchechtla som sa.

Takže, je tu zas nová časť. Fakt sa ospravedlňujem, že vyšla až teraz, ale gymko zjavne nie je taká pohoda, ako som si myslela.  Viem, že táto kapitola je trošku chaotická, ale keďže je z pohľadu Jane, ktorej preplo, snáď mi to odpustíte. Ďakujem Vám všetkým za votes a komentáre, ktoré vždy potešia a dúfam, že novú kapitolu vydám do letných prázdnin (samozrejme, že to tak nemyslím, lenže ak si dám termín do prázdnin, budem mať výhovorku, ak ďalšia kapitola vyjde neskôr XD)

S láskou Váš slizolinský, polokrvný, nefilský a dúhový Jednorožec E.T. zo Suny