Pozor! Ide Jane!

5. kapitola

„Ja už asi pôjdem. Som unavená," snažila som sa vykrútiť. Vstala som, keď sa mi zatočila hlava. Kolená sa mi podlomili, keď ma v poslednom momente zachytil Percy. V momente som padla do tmy.

Zrazu stojím v lese, pri hranici tábora. Obzriem sa a vidím Percyho, Grovera a asi Percyho mamu, ako bojujú s minotaurom. Keď už Percy s Groverom sú za hranicou, Percyho matku chytí minotaurus a ona zmizne. Následne vidím útržky z Percyho života. Vidím znovuzrodenie Thalie, smrť Biancy di Angelo, Percyho oznamujúc túto správu Nicovi, Percyho s Annabeth a Groverom v labyrinte, jeho bitku s Kronosom, jeho objavenie sa u Lupy, prvý deň v Tábore Jupiter, Hazel, Franka a ich výpravu, Annabeth, šťastnú že ho našla, hneď potom vidím ako spolu padajú do Tartaru, pár okamihov z Tartaru, príliš rýchlych na prezeranie a ako posledné bitku s Gaiou. Potom všetko stmavne.

Prebudila som sa s obrovskou bolesťou hlavy. Vystrašene som si uvedomila, že sa nemôžem pohnúť, dokonca ani oči otvoriť. Po pár minútach som začula niekoho vojsť. Prešiel k mojej posteli a ja som sa posnažila dať najavo, že som hore. Ten niekto neznámy mi podoprel hlavu a niečo do mňa nalial. Chutilo to ako banánový kokteil. Telom sa mi rozlial príjemný pocit a uvoľnil stuhnuté svaly. Než som však stihla zareagovať, premohla ma únava a ja som padla do ríše snov.

Stojím na lúke, kde som sa minule stretla s Apolónom. Teraz ho tu však nikde nevidím. Namiesto neho tu stojí blonďavý chlapec so zlatými očami.

„Nepríde ti blbé mať na sebe podobu niekoho, kto zomrel aby svet zachránil pred tebou?" spýtam sa bez obalu.

Vytreští na mňa oči: „Si ešte protivnejšia než tvoja matka."

„No dovoľ?" spýtam sa urazene, „ty tu vôbec nemusíš byť. Toto je môj sen, takže dvere sú tam," ukážem nasrato k lesu.

Ešte viac na mňa vypúli tie zlaté oči.

„Len aby si tu o chvíľu tie oči nezbieral," neodpustím si poznámku. Čudujem sa, že to so mnou ešte nevzdal. Táto poznámka ho však preberie a on nasadí diplomatický výraz.

„Prišiel som sa s tebou porozprávať..." začne, ale ja mu skočím do reči.

„Vážne?!? Ja som si myslela, že si prišiel na čaj." Áno, naštvanejšia snáď byť ani nemôžem.

Prekrúti očami a vo mne to len vrie.

„Ak si skončila, rád by som ti povedal, prečo som tu," povie prekvapivo kľudne. Asi chodil na kurz sebaovládania. Aj mne by sa hodil.

„Chcel by som sa s tebou porozprávať ako otec s dcérou." Preboha, to chce začať riešiť môj milostný život? V momente si ho predstavím, ako ide s kosákom v ruke k domu nejakého chlapca, čo sa mi páči. Normálne som pripravená na otázku, či som ešte panna.

Namiesto toho, začne: „No, ako už vieš, som Pán času. A keďže si moja dcéra, vieš vidieť minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Oh, no a možno dokážeš spomaliť alebo zrýchliť čas."

„Ja myslím, že prítomnosť vidí každý," podotknem. Jasne, veď btw viem narábať s časom. To je normálne...

„Ale ty môžeš vidieť kohokoľvek a kedykoľvek. To, čo si nedávno videla, bola Jacksonova minulosť. Odpadla si, pretože si v tom ešte neskúsená a zobralo ti to veľa energie. Ale časom sa to zlepší."

„Ale prečo som to videla, keď ma Percy chytil? To sa ma teraz nikto nebude môcť ani dotknúť? Veď doteraz sa nič nedialo," vychrlím rýchlosťou blesku.