3.kapitola

314 34 6
                                    

Po polhodine trénovania, mi už nerobilo problém zasiahnuť terč bez problémov. Diana si myslela, že som talent, ale ja som o tom dosť pochybovala. Bohužiaľ, netuším dôvod mojej presnosti.

„OK. Strieľať z luku už vieš. Ale keď dnes máme boj o vlajku, myslím, že by bolo dobré, ak by si sa naučila zaobchádzať s mečom. To ťa však bude musieť naučiť Percy. Počkaj, hneď som späť." A skôr, než som stihla namietať, odbehla hľadať chudáka Percyho.

Ja som sa zatiaľ začala hrať s náhrdelníkom, ktorý som dostala ako dar od otca v deň svojich desiatich narodenín. Vlastne mi ho nechal ešte pred narodením s tým, že ho mám dostať, keď budem mať desať. Prstami som nahmatala výbežok, ktorý ma zaujal už veľakrát. Vždy som ho stláčala, no nikdy sa nič nestalo. Zo zvedavosti som ho znova stlačila a pootočila. V ďalšom momente, som si skoro vypichla oko s mečom.

Vystrašene som meč pustila na zem a zamrmlala si: „Mohol tam dať aspoň varovanie."

To už sa ku mne rútila až príliš aktívna Diana, s úsmevom á la Joker(on je môj!!) a za ruku ku mne ťahala Percyho. Prekvapene pozrela na meč a ja som jej naznačila, že je to ten náhrdelník. S úsmevom prikývla. Nesmeje sa nejako veľa? Žeby si niečo švihla? Moje úvahy však prerušila jej mini-hádka s Percym.

„Ona je fajn. Uvidíš." Začula som iba.

V ďalšom momente, už stáli pri mne.

„Percy, toto je Jane, dcéra Kronosova. Aj keď, vy sa už poznáte. Takže môžeme prejsť rovno k veci. Potrebujem, aby si ju naučil šermovať, keďže dnes máme boj o vlajku," povedala mu s úsmevom.

„Fakt je to dobrý nápad?" spýtala som sa pochybovačne.

„Jasne." No určite. Veď, čo zlé sa môže stať. V najhoršom prípade buď len vypichnem oko sebe, alebo Percymu. Pohoda.

Po hodine tréningu, som porazila Percyho! JA! Kylavý človek roka!

„Si dobrá," povedal Percy, ktorý už tiež pôsobil priateľskejšie.

„Vďaka," špitla som určite celá červená. Vtom však zaznel roh.

„Musíme ísť. Boj o vlajku začína o chvíľu," povie Percy a všetci traja sme sa rozbehli na miesto.

Všetci na nás prekvapene pozreli, keď si všimli kto s Percym ide. Zvedavo som šla za Dianou. Takže sme boli v týme s Aténinými, Hádesovými, Poseidónovými, Héfaistovými a ešte neviem s kým každým. S Áresovcami boli deti Hekaté, Zeusa, Iris a mnohí ďalší. Viem, mám veľmi zlú pamäť. Hádam zistím, kto je s nami a nezaútočím na nikoho od nás. Keď Annabeth(aspoň myslím, že je to Annabeth) rozdávala príkazy, prekvapene sa pri mne zastavila. Po pár sekundách sa spamätala a pokračovala. Vlajku sme umiestnili pri rieke, takže strážiť bude Percy, niekoľko Apolónovcov(medzi nimi aj Diana) a ......JA. Ostatní na mňa skepticky zazreli, no neriešili to. Keď sme došli na svoje stanovisko, všetci Aplónovci okrem Diany(ktorá nemá rada výšky) vyliezli na stromy. Percy sa skryl pod kameň, na ktorom sme mali vlajku a ja s Dianou sme zaliezli do blízkeho kríčka(žiadne perverzné predstavy, prosím(ja viem, že vy asi perverzní nie ste, ale keďže trávim väčšinu času s dosť perverznou kamarátkou, tak ja perverzná som, takže aspoň pre istotu)).

Prvé minúty sa nič nedialo. S Dianou sme pokojne diskutovali, keď zrazu z lesa vybehla skupina Áresovcov. Apolónovci na nich začali strieľať šípy(tupé, aby im neublížili), Percy vbehol do boja a my sme ho s Dianou po chvíľke zaváhania nasledovali. Začala som bojovať s Clarrise.

„Dosť ma prekvapuje, že ťa k nim zobrali. Ale no, čo sa čudujem. Niekto ťa zobrať musel. To fakt bojuješ tak zle?" vysmievala sa.

Po pár minútach tichého boja sa ozval výkrik, čo Clarrise rozrušilo. Využila som jej nepozornosti, podkopla jej nohy a už ležala, s mojím mečom pod krkom. Ozval sa roh. Naša vlajka bola na mieste. To znamená, že sme vyhrali. V momente som vyhľadala Dianu. Sedela opretá o strom a držala si ruku.

Rýchlo som k nej prešla: „Si v poriadku?"

„Jasne, veď je to len škrabanec."

Pribehol k nám Will, ruku jej vydenzifikoval, obviazal a vraj by dozajtra mala byť v pohode. Ešte jej dal kúsoček ambrózie a bežal za ďalšími. Toť vše, k Apolónskej medicíne. Postavila sa a spolu sme došli do tábora. Všetci sa zhromaždili okolo vatry. Sadli sme si do kúta a zvedavo sme sledovali ostatných.


Tak a som tu zas. Po monitore, živá a zdravá. A so mnou aj nová kapitola. Ďakujem Vám všetkým, za votes a komentáre. 

S láskou Váš slizolinský, polokrvný jednorožec, E.T.

Pozor! Ide Jane!Where stories live. Discover now