PRVÝ TANEC

Časť piata

Ráno ma zobudil mobil. Mama. Ja:,, Áno mami čo potrebuješ lieky som si dala nechaj ma spať je len sedem hodín! " zložila som . Povedala som si, že ak niečo potrebuje zavolá znova. Nezavolala spala som do deviatej. Išla som sa najesť, umyla som si zuby a obliekla som sa.

Zazvonil mobil. Peter. Ja:,, Prosím čo by si potreboval???" On:,, Ahoj. Chcem ťa pozvať von do parku, ktorý dnes otvárajú! Pôjdeš???" Ja:,, Áno o 15:00 tam papa" On:,, Okey pa!" Bola som celá bez seba nevedela som čo skôr. Do tretej bolo času dosť. Idem sa pripraviť do školy a ešte zavolám Ele.

Z pohľadu Petra:
Angelina súhlasila. Chcem ju prekvapiť urobím piknik. Už bolo za desať tri a Angelina nikde. Zvykol som si,že vždy mešká... Zozadu mi niekto vyskočil na chrbát. Ja:,,Angelina naľakal som sa ta!!! " začal som sa smiať a ona so mnou... Vyzerali sme dosť komicki... Smiech utichol, keď Angeline zvážnela tvár. Ona:,, Peter musím ti niečo povedať... Je to dôležité." Zmocnil sa ma strach a moje telo očakávalo hurikán. Obrazne povedane. Vedel som, že pride niečo zle. Ona:,, Ja po prázdninách odchádzam! Idem na strednú súkromnú školu do Žiliny. Na internát. Vedela som že to príde ale myslela som si, že to nejako zvládneme ale asi nie." nevedel som čo jej mám na to povedať bol som v šoku... Ja som vedel,že ide tam na tu školu ale nevedel som, že ide na inernát. Prekvapivo som sa jej spýtal ,,Prečo vlastne ideš na intrák ??? Však nebývaš ďaleko cesta tam trvá 20 minút ani to nie. " Ona:,, Peter my sa totižto sťahujeme. Sťahujeme sa do Košíc. Ja som tiež nevedela, že budem na intráku... A dozvedela som sa včera,že sa sťahujeme." To je neuveriteľné. Ja neviem čo mám povedať!"

Z pohľadu mňa:
Nevedela som čo mu mám k tomu povedať. Pobalil veci a odišiel. Stála som tam sama v strede parku. Nezmohla som sa ani na slovo. Proste som stála a hľadela ko Peter odchádza. Bolo mi z toho všetkého na nič. Sadla som si na lavičku, ktorá bola najbližšie a začala som uvažovať čo dalej. Čo dalej ??? Táto otázka mi výrila v hlave celú cestu domov. Nechcela som Peťa raniť. Začala som spomínať na prvé stretnutia s ním.

Bol krásny slnečný deň. Išla som s kamarátkami von. Rozhodli sme sa ísť na zmrzku. Kúpila som si vanilkovú. A keď som sa otáčala navalila som do chalana. Zmrzlina sa na ňom cela rozpučila. Ja:,, O môj bože!!!! Naozaj ma to mrzi. Nevidela som ťa." On:,, V pohode nič sa nestalo, to sa mohlo stáť hoci komu." Mierne sa usmial. Mal nádherné tmavo hnedé oči a jeho úsmev bol až neprehliadnuteľný. Pozrela som sa naň ho zroneným pohľdom. On sa na mňa usmial a ešte raz zopakoval, že sa nič nestalo. S babami sme odišli do parku. Boli sme na kolobežkách. Keď som dojedla zmrzku. Išla som sa sama previesť po celom parku. Ako som si tak išla prešla som po niečom ostrom a predné koleso sa vyfukalo (prasklo). Spadla som. Pribehol ku mne chalan. Nevedela som kto je zač ale zrejme ma videl padať pomohol mi vstať. Keď som bola konečne na nohách pozrela som sa mu rovno do oči. Bol to ten neznámi chalan zo zmrzliny. Pozrel sa na mňa prekvapujúcim pohľadom a spýtal sa ma.On:,, Ty si ta baba zo zmrzliny... Ako si máme na seba štastie alebo skôr nešťastie ??? " Usmial sa. Ja:,, Asi áno ... Dík,že si mi pomohol... Ostatný by sa tu na mňa divali ako na psichopata..." mierny smiech. On:,, Ako sa ozaj voláš ??? Ja som Peter." Ja:,, Angelina." On:,, Nádherne meno, ale vieš čo je ešte krajšie ako tvoje meno?? " Začervenala som sa. Ja:,, Čo prosím ťa ???" On:,, Tvoje oči... Krásne svetlo modré.. " Opäť som sa začervenala. Asi si to všimol lebo sa zasmial... Ja:,, Ďakujem. Aj tvoje oči su celkom krásne. " bolo to dosť trápne ale no neviem čo hovorím. On:,, Nechceš sa ísť so mnou prejsť???" nezmohla som sa na slovo tak som len prikívla.

Dodnes si to pamätam akoby to bolo včera. Prechádzali sme sa tam dovtedy, kým sme nenarazili na moje kamky. Rozmýšľala som nad ním tak dlho až po kým som nezaspala a neponorila som sa do ríše snov.