PRVÝ TANEC

Časť 28

Utekám tmavou uličkou snažím sa vyhnúť každemu kto prejde okolo mňa pozerám sa na nohy a zároveň sledujem čo sa deje okolo. Za mnou niekto kráča. Snažím sa zrýchliť svoj krok. Nedarílo sa mi ho udržať. Chytil ma za ruku. Celkom pevne. Pozrel sa na mňa spod šiltovky a smutne sa hladil bez toho aby čosi povedal. Nepoznala som ho. Môj zrak nebol prispôsobený tme. "Do riti kto si??? Čo odo mňa chceš ??? Pusti ma boli to!!!" Nečakane ma pustil a utekal preč. V tom ...

Som sa prrbudila neviem čo to malo znamenať. Chytila som Petra za ruku a začala som strašne ťažko dýchať. Peťo to asi cítil. Prebudil sa a spýtal sa

" An??? Si v poriadku čo sa dej ???"

" Ja, ale nič zlý sen pokojne spi ďalej ja už spať nebudem."

Peťo ma objal a zaspal. Ja som ticho ležala na posteli a premýšľala nad tým divným snom. Po chvýli som sa postavila a išla na balkón. Vonku strašne pršalo ale bolo teplo. Hrmelo a všade to svietilo ako by ťa fotil fotograf s bleskom. Sadla som si na stoličku a pozorovala ako blesky tancujú po oblohe. V tom ma niekto chytil za rameno.

" Vanes ???"
" Neda sa ti spať An ???"
" Žiaľ nie."
" Mám nápad... Poď so mnou."

Chytila ma za ruku a ťahala po chodbe. Vyšli sme von z intráku.

" Vieš ako sa človek odreaguje a utriedi si svoje myšlieny? Sleduj !!!"

Vanesa vyšla spod strechy a postavila sa rovno do dážďa pozerala sa na nebo , kde boli sami fotografi. Blesky. Pridala som sa. Pocítila som príjemný chlad na mojej tvári. Jedna kvapka, druhá kvapka, tretia kvapka a ja som cítila ako zo mňa opadáva všetok strach a smútok. Vanesa sa vytratila. Na očiach som pocítila niečie ruky. Obrátila som sa a jeho ruky skryla do dlaní.

" Láska ???"

Chytil mi tvár do dlaní. Dážď na nás padal. Bolo to romantické. Krásne. Neopísateľný pocit. Podišiel ku mne a naše tela sa spojili. Vtlačil mi bozk na líčko potom na čelo a nakonjec na pery. Ten bol najkrajší. Bol sladký. Mnou prebehla elektrina. Nohy prestali spolupracovať. Potili sa mi dlane a v bruchu ani radšej nehovorím čo sa dialo. Ten pocit som pri Adamovi necítila. Pti ňom to bolo iné. Také, no mala som ho veľmi rada, nehovorím, že som bola pri jeho bozku uplne normálna ale tak predsa.

Ráno:
Zobudila som sa v posteli. Vedľa mňa nebol nik. Vanesa ani Peter ani Lili ??? Do kelu kde sú ???

" HALLOOO???"

"Ahoj, že si sa aj zobudila???"

" No večer som toho veľa nenaspala. Však vieš! "

Peter podišiel ku mne. Ľahol si a vtlačil mi bozk na pery. Aaa. Elektricky šok. Hah.

" Dnes ideš domov ???"

" No mala by som pozrieť našich. Nemyslíš ???"

" Ok ja pojdem s tebou domov hej ???"

" A keď sme pri tom tak pôjdeš k naším aj ty musím im povedať, že ich milovaný chlapček je po mojom boku."

Začal sa smiať a ja tiež. Smiali sme sa ako dvaja blázni. Čudujem sa, že za nami nikto neprišiel.