PRVÝ TANEC

Časť 20

Ráno som sa zobudila z úsmevom na tvári. Ale Adam nebol nikde. Zbadala som lístok na nočnom stoliku, na ktorom bolo napísane.

Dobré ránko... Odišiel som skoro ráno aby ma vaši nenašli. Dnes prídem o 19:00 po teba tak sa teš na dnešný deň... Nech si vysmiata celý deň...

Potešilo ma to. A mal pravdu pomaly celý deň som bola s úsmevom na tváričke.

,,Angelinka??? Poď na raňajky."

,,Áno... mami idem,čakaj len sa prezlečiem"

Zišla som dole. Mama sa na mňa pozrela. Pozorovala ako som si naliala pomarančový džús a sadla za stôl. Zasmiala som sa na ňu. Ona na mňa tiež .

,,Angelina???"

,,Noom"

,,Si v pohode si aká si.. Nom  taká vysmiata."

,,Nom... Áno som ... Som len šťastná. Mami??? No ja mám ..."

,,Čo máš ???"

,,Chalana."

,,Aha... Chalana ??? Tak to preto ta radosť ."

,,Áno...dnes príde zoznámim vás."

,,Dobre... An... Ale už choď sa najesť a choď do obchodu. Kúp si niečo pekné na seba."

,,Mami a že ja som sa zbláznila...naozaj!???"

,,Áno a už utekaj kým si to nerozmyslím."

Objala som ju a utekala sa obliecť. Zobrala som si kľúče a tašku a išla.Pre istotu som si zavolala na pomoc Vanesu, ktorá bola s Martinom na rande, ale fajn kámoška má nenechá v štichu, tak sa zobrala a prišla. Veľmi som jej vďačná za to, že tu je a že mi pomáha mi. Nedá sa povedať že sme BFF, ale sme fakt dobré kámošky. H&M-ko tam som si kúpila tielko.V house som si kúpila kraťase a v Deichmanne som si kúpila paleriny.

Vyšli sme z obchodu. Zabehli sme si kúpiť zmrzlinu. A utekali ku mne domov aby som nedaj bože nestihla to RANDE. :) Vanesa mi outfit pekné pospájala a ja som si ho mohla obliecť. ,,Vanes ani nevieš aká som ti vďačná." povedala som jej ona sa usmiala a pozrela na hodinky.,, Angelína ak nechceš zmeškať tak sa tu so mnou nevykecavaj a poď do kúpeľne ideme ťa namaľovať." prevrátila som očami na znak toho, že sa mi nechce, ale napokon som išla za ňou. Bolo 18:36. A ja som bola hotová a čakala na príchod Adama. Vanes sa so mno rozlúčila a zaželala veľa šťastia a utekala za tou jej hviezdičkou Martinkom. Adamko ??? Neviem prečo ale mala som z toho dobrý pocit. dúfam, že sa to neposerie ako včera.Bola by som sklamaná a neviem či by som mu dokázala odpustiť.

Crrrrrrn. Ozvalo sa a ja som utekala k dverám. jasné, že to bol Adam. Kto iný by to bol??? Hmh ... Bola som v takom šoku, že som sa neho iba dívala. Prečo ??? V ruke držal svoj penny board a v druhej ruke krásnu ružičku. Áno iba jednu ružičku, ktorá v sebe skrývala toľko lásky až sa to ani opísať nedá. podal mi ju a opýtal sa ,,Pôjdeme??" chytil mi ruku a už sme kráčali ruka v ruke po parku. Samozrejme, že sme mali penny bordy a aj na nich sme sa vozili a naháňali. Tak dobré som sa necítila už strašne dlho. Chýbal mi ten pocit voľnosti. 

,,Angelina???"

,,HMH???"

,,Chcem od teba jednu vec."

,,Akú ???"

,,Chcem....Chcem aby si mi povedala to jedno slovo, ktoré od teba chcem počuť a nie len si ho prečítať zo sms-ky."

Vedela som čo je to za slovo. to slovo by som aj ja rada od neho počula tak som mu to povedala :).

,, Adam... Aj ja by som ho od teba rada počula." začervenala som sa. On mi chytil tvár do dlani a povedal to.

,,Angelina... milujem ťa ..."

,,Adam...Ja ťa milujem ešte viac."

Usmial sa a dal mi letmí bozk na peri. Zachvela som sa. Pozrela som mu do očí a videla som v ních lásku a šťastie. Ten moment by som najradšej zastavila. Kiežby to šlo. Jeho oči boli ako také malé hviezdičky, ktoré tancovali na oblohe a pri tom sa trblietali.Ticho prerušil Adam.

,,Angelina. Čo keby sme túto chvíľku predĺžili ???"

,,Čítaš mi myšlienky."

,,Tak poď dnes ku mne... Pozrieme si film dáme si popcorn a porozprávame sa."

,,Výborný nápad... Zavolám mame, že prídem neskôr."

,,A čo keby si jej povedala, že prídeš až zajtra ????"

,,To  ako žeby som u teba prespala???"

,,Áno prečo nie ???"

,,Dobre."

,,Dobre."

Mama mi to dovolila. Tak sme zobrali penny bordy a postavili sa z lavičky. Išli sme k nemu domov. Nikto nebol doma. Raz mi  povedal, že jeho rodičia veľa pracujú a moc nebývajú doma. Je jedináčik. Neviem či by som ja dokázala byť bez brata. Asi nie. Vošli sme dnu. Sadla som si na gauč. Adam išiel pripraviť popcorn a mne kázal, aby som vybrala film. Film som mala pripravený za chvíľku. Všimla som si na stole pri televízore fotky. Podišla som bližšie a videla som  tam Adama vo veku asi 5 rokoch a vedľa neho chlapca, ktorý mohol mať sotva týždeň. Všimla som si aj pozadie a bolo to ešte v nemocnici. Obzrela som sa a za mnou stál Adam.

,,Vedel som, že si to všimneš."

,,Adam, kto je ten mali chlapček ???"

,,Môj mladší brat."

,,Brat a kde je teraz ???"

,,Môj brat zomrel asi 10 dní po pôrode."

,,A-A-A.-Adam to mi je ľúto."

Objala som ho a on mi objatie opätoval. Pozrel sa na mňa a všimla som, že má slzy na krajíčku. Bolo mi ho vážne ľúto. 

,,Adam, neideme si radšej pozrieť ten film ???"

,,ÁNO, poďme."

Posadili sme sa na gauč ja som sa pritúlila k Adamovi a pustili sme film. PO niekoľkých minutach som cítila niekoho pohľad na sebe. Pozrela som sa na Adama a ten sa na mňa díval, akoby som teraz prišla. Pekný ale zároveň zvláštny pohľad. Bol príjemný. 

,,A..."

Nedopovedala som. Umlčal ma bozkom. Vášnivý bozk. Krásny. Neopísateľný pocit. Už som vám hovorila akoby som chcela niekedy zastaviť čas ???? Tak v tomto momente som po tom túžila úplne najviac. Zrazu ....