PRVÝ TANEC

Časť 25

O 2 TÝŽDNE NESKOR:

,,Mami, kde sú raňajky... Dnes idem prvý krát do novej školy a nechcem hneď prvý deň meškať, vieš čo si budú myslieť ???"

,,An, veď raňajky máš na stole..Opakujem ti to už asi 5-krát, ukľudni sa veď v škole máš byť až za hodinku stíhame. "

Mama sa na mňa usmiala a tým ma trochu upokojila. Ale len trochu. Bola som naozaj veľmi nervózna a zároveň zvedavá, aké to tam bude ( nový spolužiaci, kamaráti, "pekní chalani." atď.) respektíve nový život. Život, na ktorý som sa úprimne tešila.

Nastúpila som do auta. Mama naštartovala auto a už sme išli. Ani som sa nespamätala a boli sme tam. Na školskom dvore bolo strašne veľa detí. Detí v mojom veku a staršie. Chalani ??? No nič moc "zatiaľ." Môj strach opadol hneď ako som ho zbadala. Adam podišiel ku mne vtisol mi bozk na pery.

,,Noooo ???"

,,Čoooo ???"

,,Len som tak rozmýšľal, že by sme mohli potom zájsť niekde do reštiky alebo kaviarne alebo no niečo také... Niečo ako rande ??? Hej niečo ako rande... "

Červenal sa až po uši. Bol veľmi sladký.

,,RANDE ??? Nooo... Neviem, stretla som tu MEGA chalana a pozval ma von."

Ironicky som odpovedala. Sklonila som si po chválu za predne tejto vety. HAH a máš tooo.

,,Čo ??? Kde je ten chalan idem mu jednu vraziť !!! Moje frajerky sa nikto nebudem pýtať či pôjde von."

Začala som sa smiať. Objala som ho a šepla mu do ucha.

,,Jasné, že pôjdem, veľmi rada Adam... :) "

Zasmial sa aj on.

Začuli sme hlas. Asi hlas riaditeľky, ktorá sa chystá prednes svoj privítací monológ.

,,Milí žiaci, vážení učitelia, milí hostia

Chcela by som vás privítať na našej stredne umeleckej škole. Tento rok sa na našu školu prihlásilo pomerne veľa deti, ale berieme iba prvých 50 žiakov. Takže ak ste tu patrite medzi prvých naj žiakov. To by aj asi stačilo na privítanie. Nie som moc rečnický tip človeka..."

Riaditeľka bola naozaj milá...Bola som zatiaľ spokojná. Uviedli nás do tried. Ale mňa a Adama nedali do tej istej triedy ja som bola A a on bol až D ...Sklamanie, ale však aj tak budeme tráviť čas spolu stále, takže nevadí. Pohoda An, veď to nič nie je.Au... Zrazu som do niekoho celou silou vrazila.

,,Ježiš, prepáč nevidela som ťa naozaj prepáč..."

Postavila som neznámeho chalana a pozbierala mu papiere, ktoré som mu zvalila.

,,V pohode, mal som si dávať pozor aj ja...Mimochodom som Denis."

,,Teší ma Angelina prezývajú ma An."

,,Okey An...A ty si tu asi nová, že ???"

,,Áno, prváčka a ty si ???"

,,Druhák."

,,WOW, o rok starší hmh....A ja som si myslela, že by sme mohli zájsť von, ale teraz bude trápas."

Povedala som ironickým hlasom a Denis sa zasmial.

,,Čo si jasné musíme ísť von..Tak o 15:00 čo ty na to ???"

,,Okey.... Tak ja idem na intrák...Musím predsa vedieť koho mi pridelili ale ty to asi nebudeš... :D"

Začali sme sa smiať.

Utekala som po chodbe aj s kufrom, a mama mi šla v pätach s boxami v ruke. Došla som tam a otvorila som dvere. Skoro som spadla z nôh.

,,Pre boha vy čo tu robíííte ???"

,,No hľadáme spolubývajúcu menom Angelina Hajdjd neviete náhodou kde ju zoženieme ???"

,,To fakt mi budeme spolu na intráku a ešte k tomu aj na tej istej škole ???? A do akej triedy ste zapísane ??? "

,, A!!!"

Vyhŕkli naraz. Bola som v šoku hodila som sa Lili a Vanese okolo krku a začali sme skákať ako päť ročné deti. Ako fakt...