Volám sa Angelina. Mám 15. A som zamilovaná. Môj príbeh jo o mne a chalanovi, ktorého mám rada. Ale v našom vzťahu sa vyskytne mnoho prekážok, ktoré musíme preskočiť a ísť ďalej. Začni čítať a pochopíš.
Čakaním v zápche som bola strašne znudená. Ideme na výlet do Liptovského Mikuláša. Naozaj ma to nebavilo. Dala som si sluchatka a počúvala pesničky. V rádiu dávaju moju obľúbenu pesničku. Škola??? Nerieším... Užívam si je mi hej, mám plné vrecka, času habadej.
Na výlet idem s bratrancom Markom. Netušim načo tu ideme ale dúfam, že to bude sranda.
Peter a ja sme sa nevideli od toho incidentu asi týždeň. Neviem ako mu to mám vysvetliť a keď som v aute je tu ticho myslím len naňho! Je to zlé, cítim to.
Prišli sme na penzinku je celkom pochmúrne počasie. Ale nič sa nedá robiť. Išla som si kúpiť dačo sladké. Marko išiel so mnou. Mali sme toho fakt dosť. Nemohli sme sa skoro ani odniesť.
Ideme už domov. No nie vlastne ideme k mojej malej sesterke Brborke, ktorá ma 1 rôčik. Je strašne zlatá.Tu su fotky z dnešného, krásneho dňa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nad Petrom rozmýšľam celý deň. Po ceste domov som narazila na chalana. Ako som si tak vykračovala mestom bola som strašne zamyslena a nabúrala som doň ho. On sa na mňa pozrel a ja s vystrašenými očami čumila naň ho a on na mňa. Nezmohli sme sa ani na slovko. Keď tu prehovoril. On:,, Ahoj. Prepáč, že som do teba narazil bol som zamyslený a mimochodom som David." mierne sa usmial a mne odľahlo. Ja:,, Ahoj. Nemáš sa za čo ospravedlnovať. To ja som do teba naburala. Som ja ale nešika. A volám sa Angelina." začal sa smiať a ja som nechápala čomu. On:,, Nechceš sa ísť prejsť ku fontáne ???" Ja:,, Áno veľmi rada." Pousmiala som sa a on tiež. Celú dobu sme sa mali o čom rozprávať nezavládla ani minúta ticha. Sadli sme si na lavičku pri fontáne a ďalej rozprávali. Až do vtedy kým sa na mňa nepozrel jeho tmavohnedými očami, ktoré mi pripomínali Peťa. Zrazu sa ma zmocnila previnilosť. Aj keď neviem prečo však určite navrhne aby sme ďalej spolu nechodili, že to nemá zmysel. Spýtala som sa ho. Ja:,, Kam chodíš na školu???" On:,, Do Žiliny na súkromnu školu Dizajn. A ty ???" Ja:,, Ja tam tiež chcem ísť túžim po tom už od školky. Ja som len deviatačka. Takže chápeš." On:,, Ja som prvák na strednej." Ja som sa doňho buchla nie len kôli tej škole ale proste celkovo je to chalan mojích snov. Omg ja ho naozaj mám rada a vyzerá,že aj on mňa, lebo sa na mňa stále díva. Rozlúčili sme sa, ale ešte pred tým sme dohodli stretnutie dali telefónne čisla a fb. Doma som sa hodila na posteľ a začala som LOGICKY uvažovať. Až kým som sa v snoch neprechádzala s duhovým jednorožcom. 😂
