Vymyslené reálnosti

Hmlisto

Zväčša klamem, a tým nechtiac vrhám svoje myšlienky do hmly. Hmly z ktorej sa len tak ľahko nevrátiš s pravdou na jazyku. Začneš nevedomky klamať aj ohľadom primitívnych a nedôležitých vecí, jednoducho sa staneš závislý od lží a čo je horšie, tie lži budú už aj v tvojom, možno trošku škúľavom pohľade prezlečené za pravdu. Tss, aj keby predo mnou poskakovali hore bez a s veľkými transparentmi sprevádzanými pravidelnými a čoraz hlasnejšími výkrikmi typu: „Nie som pravda!"

So sprostým úsmevom, pri ktorom by som mal ústa voľne pootvorené do blba a očami školáčika omylom (vždy je to omylom) zatúlaného do dievčenskej šatne len klial a pľul na nich, hoci by to aj bolo proti vetru a všetko by sa mi do ksichtu vracalo ako bumerang. Určite by ich nestratil ani môj krik: „Vidím vás vo svojej hlave! Musíte existovať keď si vás dokážem predstaviť!" Veď som len ďalší idiot bez fantázie, všetko v mojej hlave je už odniekiaľ ukradnuté.... Všetko je fake spravený podľa známej značky. Na povrch je to možno ono, ale skús sa pozrieť bližšie a hneď to vidíš, si len v divadle plnom zlých hercov bez kvapky autenticity, ich postavy majú po tvárach rozmliaždené kvalitne prehnité ovocie. To len kvôli ich odcudzeniu voči rolám, tie roly neboli ich, boli jednoducho vylúpnuté zo základov niekoho iného.

Ten niekto svoju tvár nemusel nikdy skrývať do cudzej, tak prečo by to nemohli skúsiť aj ostatní žijúci v tieňoch?