Jemný vánok mi vkĺzol popod košeľu a nejakým záhadným spádom udalostí ho moje bunky prepašovali až do ponožiek. Nechápal som, ako sa niečo môže chcieť dobrovoľne dostať k takému epicentru zápachu, ktorého sídlom boli moje nohy.
Potom som sa pozrel na ulicu plnú ľudí, ľudí odmietajúcich nosiť tváre, neustále sa pohybujúcich predo mnou, ale zároveň aj za mnou. Stávali sa takým vánkom, čo si radšej zostal v smradľavom teplúčku svojich ponožiek, než aby z nich vyšiel a nadýchol sa vzduchových turbulencií slobody.
A inak, čo ste mali na raňajky?
YOU ARE READING
Vymyslené reálnosti
Historia CortaOtvor to a nechaj sa čítať... pokús sa nad tým nezamýšľať do hĺbky... Nachádzajú sa tu moje krížence úvah a (pravdepodobne)poviedok(?) Tieto veci vznikali ako rýchlovky, ich miesto stvorenia môže byť škola, vaňa, alebo hajzlík... tam z vás vypa...
