Natiahol som za tým ruku, no svetlo displeja zhaslo. Spolu s mojou schopnosťou adekvátne si ustáľovať myšlienky do inej formy. Formy prístupnej ostatným... Inak by ma mali za blázna, čím už vo svojich, ale aj cudzích očných dúhovkách vlastne som. Alebo zo seba robím blázna tým, že svoje myšlienky tlmočím do idiotčiny a hoci podľa mňa to každý pozná ohľadom na svoju top oblasť a len málokto sa z nej nescvokne.
Niekto to miluje, spraviť z výnimočného idiota stopercentného priemerne existujúceho inteligenta. Napríklad učitelia, myslím tých, čo ešte nestratili vieru vo svoje siahosiahle poslanie, kvôli ktorému ľudstvo stále stojí na nohách, alebo kľačí na sklonku agresie. Väčšina z našich sprievodcov do budúcnosti utláča našu individualitu známkovaním na základe priemeru. Nie môjho, ale toho priemerného a tým priemerom zo mňa vyvodzujú idiota.
Neskôr tam figuruje aj minimum ľudských tvárí, čo si uvedomujú udávanie červenej voči výnimočnosti jednotlivca, no s tým už nespravia.
Ruky im spútal štát a jeho osnovy.
YOU ARE READING
Vymyslené reálnosti
Short StoryOtvor to a nechaj sa čítať... pokús sa nad tým nezamýšľať do hĺbky... Nachádzajú sa tu moje krížence úvah a (pravdepodobne)poviedok(?) Tieto veci vznikali ako rýchlovky, ich miesto stvorenia môže byť škola, vaňa, alebo hajzlík... tam z vás vypa...
