Ihrisková láska

#1#

Môj život bol o ničom. Doma som to mala hrozné. Spoločnosť ma zvykla odsudzovať pre môj vonkajšok. Mala som hnedé vlasy ale robila som experiment. Dala som si ich vyblednúť a zostala mi farba ktorú som nevedela identifikovať. Bola taká skoro sivá až biela alebo niečo také medzi tým. Dostala som mesiac zaracha ale bolo to moje vlastné rohodnutie, takže som ho nelutovala. Spolužiaci si zo mňa robili srandu ale po čase ich to prešlo. Mala som s nimi síce dobré vzťahy ale neverila som im. Neverila som skoro nikomu. Rodičia ma nechápali. Mama ma nútila robiť veci, ktoré ma vôbec nebavili. Starosť o domácnosť nebola pre mňa, lenže ona chcela zo mňa dokonalého človeka. Niekoho, kým som nebola. Vždy sa sťažovala, že mám len slúchadlá na ušiach a so sebou skicár. Hnevala sa za to na mňa ale mne to bolo jedno. Mala som to rada. Kedže som sa tak plánovala postarať o svoju budúcnosť, tak som to nechala tak. Otec chcel zo mňa právničku alebo lekárku. Ja som chcela byť módna návrhárka. Mala som už pár návrhov, lenže na univerzitu sa dostávajú len tí najlepší. Bála som sa, to priznávam. Vedela som, že nie som najlepšia, ale za to ani najhoršia. V ten deň sme sa mali dozvedieť na hodine PU, prípravka na univerzitu, tému, podľa ktorej nás budú hodnotiť na prijímačkách. Bola som ako na ihlách. V ten deň som mohla pohorieť a prísť o svoju budúcnosť.